Mesto už dlhšie plánuje rekonštruovať všetky tri základné školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti. Zámerom sú základné opravy ich budov, tak aby v budúcnosti nedochádzalo k zbytočným únikom energií. „Keď sme sa dozvedeli o výzve ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ktorá apelovala na mestá a obce, aby podávali žiadosti s projektmi na obnovu škôl, začali sme konať. Jednou z podmienok však bolo, že projekt musí byť zameraný len na jedno zariadenie, preto sme museli rozhodnúť, o ktorú žiarsku školu pôjde,“ povedal viceprimátor Roman Zaťko. Vedenie mesta po zvážení vybralo Základnú školu na Ulici M. R. Štefánika. „Dôležitým kritériom bola skutočnosť, že k rekonštrukcii „dvojky“ bola vypracovaná projektová dokumentácia už v roku 2004. Stačilo teda upraviť rozpočet a aktualizovať ceny za jednotlivé služby. Okrem toho, ide o školu, ktorú navštevuje najviac žiakov. Výber teda vyplynul z logických dôvodov, nešlo o uprednostnenie jednej zo škôl,“ vysvetlil.
Prispôsobiť rozpočet nebolo jednoduché
Prvotná informácia, ktorú samosprávy dostali, hovorila o tom, že sa budú prijímať projekty s maximálnym rozpočtom sto miliónov korún. „Keď sme aktualizovali ceny v pôvodnej dokumentácii, vyšla nám suma 99 miliónov 600-tisíc. Neskôr sme však dostali upresnenú informáciu, kde sa náklady rozpočítali na počet žiakov a maximálna hranica bola 70-tisíc na žiaka. To znamenalo výrazné skresanie rozpočtu na sumu o niečo vyššiu ako 50 miliónov,“ hovorí o komplikáciách viceprimátor. Z pôvodného projektu tak musela byť vypustená napríklad dostavba telocvične.
Pozitívnou zmenou bola naopak možnosť zahrnúť do projektu aj iné oblasti ako infraštruktúru. Do zámeru bola teda doplnená multimediálna učebňa, vybavenie jazykového laboratória, či zlepšenie kvality tried určených pre deti so špeciálnymi nárokmi na vyučovací proces.
Zásadnou súčasťou plánov je zateplenie budov školy, výmena okien, dverí, ale aj úprava dvora a vybudovanie oplotenia.
Kompletnú projektovú dokumentáciu by mala samospráva predložiť ministerstvu výstavby a regionálneho rozvoja 26. februára. „Snažili sme sa splniť všetky podmienky, ktoré ministerstvo stanovilo. Veríme, že so žiadosťou uspejeme,“ predpokladá Zaťko.
Podľa jeho názoru sú však európske štrukturálne fondy len doplnkom, ktorý môže samospráva využiť vo svoj prospech. „Ak je schopná plniť svoje záväzky a zabezpečovať služby z vlastných zdrojov, nie sú pre ňu európske fondy zásadné. Sú skôr príjemným darčekom,“ domnieva sa.

(R)