Foto: (čtk)

V stredu 20. februára sa stretli štyri mimovládne organizácie Brečtan, Priatelia Zeme, Sosna a Greenpeace so starostami obcí po oboch stranách Považského Inovca.

Trečianske Stankovce. Na stretnutí informovali ochranári, aké dôsledky by mala ťažba uránu v oblasti a aké kroky môže podniknúť miestna samospráva, keď je proti prieskumným vrtom a ťažbe. Podľa Petra Nováčika z OZ Brečtan, by obecné zastupiteľstvá mali vyjadriť svoje stanovisko k prieskumu a možnej ťažbe, pretože sú obce, ktoré doteraz ešte nezvážili hroziace riziká.

O dôsledkoch ťažby treba informovať
Podľa prednostu Obvodného úradu v Novom Meste nad Váhom Jána Kišša je jedným z riešení presvedčiť zástupcov samosprávy, aby prijali uznesenia, ktorými budú žiadať Ministerstvo životného prostredia zastaviť prieskumy. Ďalšie riešenie vidí v novelizácii banského zákona. Prieskumy schvaľuje ministerstvo ŽP, ale povolenia na ťažbu vyplávajú z banského zákona. „Je potrebné informovať miestne samosprávy a občanov o rizikách a dopadoch ťažby uránu,“ odôvodňuje Juraj Rizman z Greenpeace informačnú kampaň medzi starostami. Podľa neho v mnohých obciach nikto netušil, že sa plánuje prieskum, až kým nezačali prípravné práce. Poukazuje aj na veľmi blízku vzdialenosť predpokladanej ťažby od obydlí, napríklad v Kálnici len 3,5 kilometra.

Povolenie nemôže ministerstvo zrušiť
Rizman však upozorňuje, že napriek iniciatíve a petičnej akcii, ktorú na Slovensku podpísalo už viac ako 55-tisíc obyvateľov, bude veľmi ťažké zrušiť povolenie na prieskumné územie. Jeho slová potvrdzuje aj hovorca ministerstva životného prostredia Peter Višváder, ktorý tvrdí, že ministerstvo nemôže zrušiť povolenie na prieskumné vrty. Ako vysvetľuje, „právo na získanie povolenia na prieskum vyplýva žiadateľovi zo zákona automaticky, po splnení niekoľkých zákonom stanovených podmienok. Ak ich dodržiava, ministerstvo mu nemôže povolenie svojvoľne odňať“. Višváder však upozorňuje, že predpokladom pre vykonanie prieskumných prác je dohoda žiadateľa s majiteľom pozemku - napríklad s obcou, súkromníkom alebo štátom. Ako dodáva, prieskum v nijakom prípade nie je žiadnym predpokladom k ťažbe. „Iba zdokumentuje zásoby danej suroviny v lokalite. Uchádzač o ťažbu musí podať osobitnú žiadosť a štát nie je vykonaným prieskumom v ničom zaviazaný ťažbu povoliť,“ dodal hovorca.

Ťažba môže ohroziť spodné minerálne vody
Doteraz nesúhlasné uznesenia prijali už vlani obce združené v mikroregióne Zelená voda, Beckov, Nová Lehota a mesto Nové Mesto nad Váhom, ktoré leží od predpokladanej ťažobnej oblasti 13 kilometrov. Po stretnutí sa k nim pridala napríklad obec Trenčianske Mitice. Podľa starostu Dušana Rozemberga sa obecné zastupiteľstvo konalo ešte v ten deň. „Upozornili sme miestnym rozhlasom občanov aj na možnosť podpísať petíciu.“ Rozemberg prieskum a následnú ťažbu odmieta aj z dôvodu ohrozenia minerálnych prameňov. „Celá obec a oblasť až pod Inovec je v ochrannom pásme, ťažba by mohla negatívne zasiahnuť spodné vody,“ hovorí starosta, ktorý tvrdí, že prieskum sa v tejto lokalite už robil, údaje sú teda známe. „Myslím si, že v tomto prípade ide o ťažbu.“

TSK eviduje oblasť ako rekreačnú zónu
V obci Svinná rozdali občanom informačné letáky. Ako hovorí starostka Anna Sýkorová, nie je cieľom ľudí strašiť, ale informovať. Aj v obci zaradia do programu zastupiteľstva tému prieskumu a ťažby. „Som prekvapený, že doteraz nezareagovali napríklad kúpeľné mesto Piešťany, ale ani krajské mesto Trenčín, vzdialené od Selca cca 8 kilometrov,“ hovorí Kišš. Problematikou sa doposiaľ nezaoberali ani na Trenčianskom samosprávnom kraji. Podľa Pavla Sedláčka, predsedu TSK, sa na nich zatiaľ s požiadavkou ťažby uránu v regióne nikto oficiálne neobrátil. Ako však pripomína, v platnom a záväznom územnom pláne je táto oblasť uvedená ako rekreačná. Väčšina z približne tridsiatich obcí, ktoré sú ťažbou uránu ohrozené, vidí perspektívu svojho rozvoja v turizme. Juraj Rizman z organizácie Greenpeace upozorňuje, že všade vo svete, kde sa začali prieskumy, turistický ruch skončil.