Firma
stratila dvoch najväčších obchodných partnerov, zadávateľov zákaziek.
Nových sa jej nedarí získať, zadlžuje sa, preto musí časť zamestnancov
prepustiť. V takejto situácii pocíti zrejme najviac negatívny dôsledok
zmien, ktoré priniesla novela Zákonníka práce.

Prepusteným zamestnancom má vyplatiť odstupné bez ohľadu na to, či
odídu hneď dohodou alebo zotrvajú počas výpovednej doby. Keby sa to
stalo do septembra minulého roka, firma vyplatí odstupné iba tým, ktorí
by odišli ihneď. Teraz ju to bude stáť minimálne raz toľko. Tým, čo
ostanú, bude platiť mzdu i odstupné. Ak ide o firmu z kategórie malých
a stredných, šancu, že by sa ešte prípadnou reštrukturalizáciou
zachránila, povinnosť vyplácať odstupné všetkým zmenšuje, ak ju rovno
neznemožňuje.

Nedodržateľné

Odstupné nie je jedinou firmami nevítanou novinkou v Zákonníku
práce, platnou od septembra minulého roka. Napríklad výrobné podniky
neoceňujú vypustenie paragrafu zákonníka, ktorý pojednával o mzde pri
chybnej práci. Parlament zobral zamestnávateľovi možnosť uložiť
zamestnancovi sankciu v prípade, že vyrobil nepodarok. Ak sa nepodarok
dal ešte opraviť, zamestnanec mohol napraviť chybu a za výrobok dostal
zaplatené. Ale už nie za prácu, ktorú na opravu vynaložil.

Celý
paragraf o nepodarkoch zo zákonníka vypadol. Dnes dostane zamestnanec
zaplatené bez ohľadu na to, či je výrobok použiteľný alebo nie. A ak
zamestnávateľ chce, aby ho opravil, musí mu za to zaplatiť. Kde je tu
motivácia ku kvalite? pýtajú sa zamestnávatelia. Aj v tomto prípade
platí, že opatrenie sa v konečnom dôsledku dotkne viac malých firiem
ako veľkých spoločností.

Ďalšie náklady spojené s novým zákonníkom sa objavujú v súvislosti
so zmenou odmeňovania za pracovnú pohotovosť. Ak je zamestnanec
„v pohotovosti“ na pracovisku a nepracuje, len takpovediac čaká, kedy
bude pracovať, dostane po novom zaplatené, ako keby robil. Predtým za
to dostal iba päťdesiat percent pláce.

Jednou zo zmien v zákonníku, ktoré bude treba čoskoro zmeniť alebo
aspoň dovysvetliť, lebo v praxi je nedodržateľná, sú normy spotreby
práce. Zákonník hovorí, že ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce
nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ ich zavádza alebo
mení až po dohode so zástupcami zamestnancov. Ak sa nedohodnú, rozhodne
príslušný inšpektorát práce.

Problém nastáva, ak vo firme nie sú odbory a ľudia ich ani nechcú,
lebo benefity fungujú a platiť členské známky nemajú záujem. Problém sa
znásobuje, ak ide o výrobný podnik, v ktorom sa druh výrobku mení
niekoľkokrát denne, napríklad v textilkách či obuvníckych firmách.
Podľa informácií, ktoré TREND získal od firiem, im nepomohli ani
inšpektoráty práce. Chýba im metodické usmernenie pre každé odvetvie
hospodárstva na normy spotreby času. No keby prišla kontrola, dostanú
pokutu.

Skryté pasce

Pascí, ktoré môžu pre podnikateľa znamenať výdavky, je v legislatíve
bezpočet. Napríklad povinnosť ohlasovať daňovému úradu zrušenie účtu
v banke. Stačí, ak firma raz zabudne, a nasleduje pokuta.

Ďalším príkladom sú novinky v predpisoch o ochrane a bezpečnosti
zdravia pri práci, platné od polovice či konca minulého roka – celkovo
ide o desiatku rôznych vyhlášok. „Úradnícka kámasútra“ 
– zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravotníctva – alebo
zákon o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zaviedli toľko
parametrov, že ich zamestnávatelia nestíhajú sledovať. Nieto ešte
dodržiavať.

Sú nezrozumiteľné a byrokratické, snažíme sa ich dodržiavať
v medziach normy a našich možností, reagujú zamestnávatelia.
A neodpustia si komentár, že zákony sa ľahko tvoria, keď finančné
zaťaženie nesie zamestnávateľ, a nie štát.

Práve v oblasti ochrany zdravia, ale aj životného prostredia sa podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca
dá očakávať najväčšia legislatívna záťaž v budúcnosti: „Keď sa pozrieme
na ambiciózne plány Bruselu napríklad v oblasti boja s globálnym
otepľovaním, je zrejmé, že nás to neminie.“

Foto - Vlado Benko