UŽ ZA BÝVALÉHO Uhorska bolo Slovensko sklársku veľmocou. Aj poltárska, utekáčska, málinská a cinobanská dolina sa volali sklárske. Dnes ich volajú hladové. Sklárske pece vyhasli. Zašlé časy slávy pripomínajú len rozkradnuté fabriky. Dedičstvo našich predkov zachováva už len skláreň v Poltári, v Katarínskej Hute a hŕstka odvážlivcov. Medzi nimi je aj Edita Eliášová z Kalinova.

Krach sklární ju zarmútil

Venuje sa maľovaniu skla. „Už ako dieťa som obdivovala Zlatú Zuzana. Bola známa na Slovensku aj v zahraničí. Škoda, že sa už nevyrába. Dopyt po nej by bol. Občas však zvyknem staré súpravy Zuzany opravovať. Poprosia ma, aby som vylepšila napríklad zlatú guľku na stopke pohára. Keď skrachovala skláreň v Zlatne, bola som smutná. Chodila som do závodu za mojich učňovských čias. Robili tam skutoční majstri. Zručne fúkali do píšťal, dávali si pozor, aby v ich dielach neboli bubliny vzduchu. Dobrý majster nepustí z rúk nepodarok. Tak je to aj s mojim maľovaním. Som na seba náročná. Pracujem od ôsmej do piatej večer. Dielňu mám v garáži. Aspoň nemusím cestovať,“ povie sympatická maliarka.
Maľovať sklo začala pred trinástimi rokmi. „Bola som na materskej dovolenke. Manžel stratil prácu a sklárske fabriky začali prepúšťať. Povedala som si, skúsim to. Profesia, ktorú som vyštudovala na sklárskej škole v Poltári, ma bavila. Dúfala som, že aj sklárne sa preorientujú na ručné maľovanie. Dopyt po takýchto výrobok bol už vtedy a je aj teraz. Niektoré objednávky musím aj odmietnuť. Mám len dve ruky,“ zasmeje sa pani Edita.
Práca na etapy

Maľovanie je umenie. Technológia maľby pani Edity má pôvod v Benátkach.
"Snažím sa držať maľby borského skla. Niekedy ste ho dostali kúpiť len v tuzexe. Technike maľovania som sa zdokonalila v Čechách. Aj v Zlatne ženy maľovali. No postup si každý majster chráni. Na maľovanie sa požívajú špeciálne farby aj zlato. Je to umenie, ktoré si vyžaduje čas. Keby ste chceli vidieť celý postup, museli by ste tu zostať minimálne päť dní. Je to práca na etapy. Nestačí len zobrať do ruky pohár a maľovať.
Aj technika vypaľovania je dôležitá. Musíte mať špeciálnu pec a vhodné priestory, aby sa dali vetrať. Farby sú škodlivé. Sklo si chodím kupovať do Čiech, ale občas siahnem aj po výrobkoch zo sklární v Poltári,“ povie matka dvoch detí.
Zlaté vázy pre Putina

Maľované výrobky predáva pod vlastnou značkou. Nájdete ich po celom svete. Poznajú ich aj arabskí zákazníci. “Viete, čo mi povedal jeden Arab žijúci v Kanade? Že na Slovensku máme pekné ženy a sklo,“ zasmeje sa Editkin manžel Martin.
Manželke pomáha pri vypaľovaní, balení aj vybavovaní objednávok. „Dopĺňame sa. Sama by som to určite nezvládla. Už som tu mala aj pomocníčky, no keď zistili, že fľaštička zlata, ktoré používam pri maľovaní, stojí osemnásť tisíc korún, zľakli sa,“ s úsmevom dodá maliarka. Maľovala aj vázy pre ruského prezidenta Vladimíra Putina. „Mala takmer meter, ledva som ju udržala. Zdobila som ju, akože ináč ak nie zlatom. Už som mu jednu maľovala pred piatimi rokmi k päťdesiatke. Teraz ju dostal k 55. narodeninám,“ povie pani Edita.
Maľované sklo si u nej objednali nielen pre ruského, ale aj bývalého slovenského prezidenta. Manželský pár z Kalinova by však najviac potešilo, aby si výrobky z ich dielničky mohli dovoliť kúpiť nielen cudzinci, ale aj čo najviac Slovákov.