Global Blog : Global Blog

V�nosy z fondov v�m u� zdania

2008-03-12T23:53:41Z

Domicil čl�nku:
Autor(i): Zuzana�Koll�rov�
Vyhľadať čl�nky autora:��

[00:00, 12. 3. 2008, č�tan� 1114x, počet diskusn�ch pr�spevkov 1, HN.HNONLINE.SK]

Od 1. apr�la 2007 sa na pr�jmy z vr�tenia podielov�ch listov nevzťahuje oslobodenie od dane do 24 900 kor�n.

�

inzercia

/* *///v2006-04-21 (eolas patch) script made by Internet BillBoard
var bb_Height=300;// vyska
var bb_Width=300; // sirka
var bb_FlashName="dansp-2008.swf"; //jmeno souboru flashe
var bb_FlashVer=6; // verze flashe
var bb_Wmode="transparent"; //wmode pro flash
// DALE NEEDITOVAT
var bb_redir='http://ad2.bbmedia.cz/please/redirect/2063/11/2/7/!uwi=1280;uhe=1024;uce=1;param=53560/57722_11_?';
var bb_url='http://ad2.bbmedia.cz/logos/b53560/';
var bb_Swf = bb_url+bb_FlashName+'?clickthru='+escape(bb_redir)+'&b=8';
var bb_flashakt=0;
var bb_isflash=0;
if(navigator.appVersion.indexOf('MSIE')>=0 && navigator.appVersion.indexOf('Win')>=0) {
document.writeln('');
document.writeln('on error resume next');
for(i=3;i<10;i++) document.writeln('if (IsNull(CreateObject("ShockwaveFlash.ShockwaveFlash.'+i+'"))) then dummy=0 else bb_flashakt='+i+' end if');
document.writeln('');
}
if(navigator.plugins && navigator.plugins["Shockwave Flash"]) {
var flashdesc = navigator.plugins["Shockwave Flash"].description;
bb_flashakt = parseInt(flashdesc.charAt(flashdesc.indexOf(".")-1));
}
if (bb_flashakt>=bb_FlashVer) {
var bb_Param="

";
var bb_Embed="allowscriptaccess=always";
var bb_Object="";
document.write("");
} else {
document.write("");
}

Ak ste vr�tili dom�ce podielov� listy
napr�klad za 100-tis�c kor�n, ale k�pili ste ich za 50-tis�c, obchodn�k
s cenn�mi papiermi v�m z p�ťdesiattis�cov�ho v�nosu (predajn� cena
m�nus n�kupn� cena) strhne 9 500 kor�n. Ide o zr�kov� daň 19 percent.
T�to zmena plat� od 1. apr�la 2007. Podmienky zdaňovania fondov s� teda
rovnak� ako pri bankov�ch vkladoch. Na rozdiel od predch�dzaj�cej
pr�vnej �pravy, ktor� platila do 31. marca 2007, sa na pr�jmy z
vr�tenia podielov�ch listov nevzťahuje oslobodenie od dane z pr�jmov
fyzick�ch os�b do v��ky p�ťn�sobku �ivotn�ho minima, teda 24 900 kor�n.
Ako dať v tomto pr�pade zn�en� v�nos 40 500 kor�n do daňov�ho
priznania? Keď�e ide o zr�kov� daň, pr�jem je zdanen� a vy u� nemus�te
pod�vať daňov� priznanie. In� by bola situ�cia, ak by si investovan�m
do podielov�ch fondov daňovn�k "vyrobil " stratu. V takomto pr�pade
m��e v daňovom priznan� kompenzovať pri obchodovan� s fondmi stratu so
ziskom v daňovom priznan�.

Op�ť v�nimky

V�nimka
plat� pri podielov�ch listoch k�pen�ch do 31. decembra 2003. Pr�jmy z
vr�tenia tak�chto podielov�ch listov s� naďalej osloboden� od dane.
Podanie daňov�ho priznania je teda v�hodn� pre t�ch, ktor� po 1. apr�li
vr�tili podiely, ktor� nak�pili do decembra 2003. V�nosy im vyplatili
u� zdanen�, maj� v�ak n�rok na pln� oslobodenie v�nosov od dane. Ďal�ia
v�nimka sa t�ka v�nosu zo sp�tn�ho predaja podielov�ch listov, ktor� sa
zrealizoval v obdob� od 1. janu�ra 2007 do 31. marca 2007. V tomto
obdob� e�te neplatila novela z�kona o dani z pr�jmov, ktor� povinnosť
odviesť daň zo zisku z predaja podielov�ch listov previedla na
spr�vcovsk� spoločnosť. Preto mus�te podať daňov� priznanie, daňov�
�rad v�m v�ak daň vr�ti. Ďal�ia v�nimka sa t�ka zahraničn�ch
podielov�ch listov - obchodn�k s cenn�mi papiermi nezr�a daň. Ak teda
vlastn�te zahraničn� podielov� listy, pri ich vr�ten� dostanete cel�
v�nos. Ten si potom mus�te dať do z�kladu dane z pr�jmov fyzick�ch
os�b. Z�klad dane si tie� m��ete zn�iť o pr�padn� straty z in�ch
podielov�ch listov.

Ako u�etriť na daniach

Pri vr�ten� podielov�ch listov m��ete
u�etriť, ak viete, ako na to. M��ete predať alebo darovať podielov�
listy takej osobe, ktor� m� pr�jem pod hranicou nezdaniteľn�ho minima
95 616 kor�n. Ona potom vr�ti podielov� listy spr�vcovskej spoločnosti.
T� n�sledne strhne zr�kov� daň. Osoba potom pod� daňov� priznanie, kde
si uplatn� nezdaniteľn� sumu. Daňov� �rad jej vr�ti zr�kov� daň.

Novela daňov�ho z�kona umo�nila aj kompenz�ciu straty. M��ete vr�tiť
stratov� a ziskov� podielov� listy v tom istom zdaňovacom obdob�, a
potom si v daňovom priznan� pr�jem z vr�ten�ch podielov�ch listov
zn�ite stratou zo stratov�ch podielov�ch listov. Pri oper�ci�ch s
podielov�mi listami v�ak nie je mo�n� dosiahnuť stratu. Napr�klad, ak
vklady podielnika bud� 100 kor�n a pr�jmy 90 kor�n, z�klad dane bude
nula. Tret�m sp�sobom, ako u�etriť, je podielov� listy m��ete predať
slovenskej pr�vnickej osobe, ktor� ich potom vr�ti. Ak spoločnosť
vyk�e stratu, nevznik� daňov� povinnosť.

Čo rozhoduje pri podielov�ch listoch

- podstatn� je d�tum, kedy ste podielov� fondy vr�tili

- m��ete si zohľadniť pr�padn� stratu, ktor� ste mali z vr�tenia z in�ch podielov�ch fondov

Pozor na zmenu legislat�vy

Pr�jem
z vr�tenia podielov�ch listov nie je u� od 1. janu�r 2007 uveden� v � 8
z�kona č. 595/2003 Z. z. o dani z pr�jmov medzi ostatn�mi pr�jmami, ale
bol presunut� do � 7 medzi pr�jmy z kapit�lov�ho majetku. Zdaňuje sa
teda kladn� rozdiel medzi nezdanenou sumou, ktor� podielnik z�ska
predajom (vr�ten�m) podielov�ch listov a prostriedkami, ktor� vynalo�il
na ich obstaranie. Od 1. apr�la 2007 spr�vcovsk� spoločnosti musia
odv�dzať za podielnika daň z čist�ho v�nosu pri vr�ten� podielov�ho
listu. Tieto zmeny priniesla novela z�kona o dani z pr�jmov v z�kone č.
688/2006 Z.z. Zmeny sa v�ak net�kaj� v�nosov dosiahnut�ch do 31.
decembra 2006.

Ako budete zdaňovať podielov� listy

I. ak ste nak�pili podielov� listy v obdob� medzi 1. janu�rom 2000 a� 31. decembrom 2003 a

- predali ich do 31. marca 2007.
Vyplat� sa v�m nezdanen� suma. Tento pr�jem je cel� osloboden� od dane
a neuv�dza sa v daňovom priznan� k dani z pr�jmov za rok 2007.

- pred�te ich po 1. apr�li 2007.
Spr�vcovsk� spoločnosť v�m zraz� 19-percentn� zr�kov� daň pri
vyplaten�. Toto neplat� ak pr�jemca je podielov� fond, obchodn�k s
cenn�mi papiermi alebo zahraničn� obchodn�k s cenn�mi papiermi dr�iaci
podielov� listy vo svojom mene pre svojich klientov. Keď�e na va�e
predan� podielov� listy sa vzťahuje oslobodenie od dane, ak pod�te
daňov� priznanie za rok 2007, zrazen� daň v�m daňov� �rad vr�ti.

II. ak ste nak�pili podielov� listy v obdob� medzi 1. janu�rom 2004 a� 31. marcom 2007 a

- predali ich do 31. marca 2007.
Vyplat� sa v�m nezdanen� suma. Z v�nosu spr�vcovsk� spoločnosť nezraz�
daň. Na tieto v�nosy u� nebudete m�cť uplatniť oslobodenie od dane vo
v��ke 5-n�sobku sumy �ivotn�ho minima. V�nos z predaja preto mus�te
uviesť do daňov�ho priznania za rok 2007.

- predal ich 1. apr�la 2007 alebo nesk�r.
Spr�vcovsk� spoločnosť v�m z v�nosu zraz� zr�kov� daň (neplat� ak
pr�jemca je podielov� fond, obchodn�k s cenn�mi papiermi alebo
zahraničn� obchodn�k s cenn�mi papiermi dr�iaci podielov� listy vo
svojom mene pre svojich klientov). Nemus�te pod�vať daňov� priznanie.
Tieto pr�jmy u� nemus�te zahŕňať do z�kladu dane. M��ete v�ak vyu�iť
mo�nosť odpoč�tať daň vybran� zr�kou ako preddavok na daň v daňovom
priznan�. Vyplat� sa to vtedy, ak ste napr�klad pri predaji in�ch
podielov�ch fondov dosiahli stratu. V priznan� potom po�iadate o
vr�tenie časti alebo cel�ho zrazen�ho preddavku. Zr�kov� daň dostanete
nasp�ť aj vedy, ak podielov� listy prevediete na dieťa. Keď�e predmetom
dane okrem in�ho nie je pr�jem z�skan� darovan�m nehnuteľnosti,
hnuteľnej veci, pr�va, nemus�te pod�vať daňov� priznanie. Ak ho v�ak za
dieťa pod�te, m��ete si v ňom uplatniť nezdaniteľn� sumu 95 616 kor�n.

III. V�nosy z podielov�ch listov, ktor� ste k�pili po 1. apr�li 2007

-
vyplatia v�m ich po zdanen� zr�kovou daňou (s v�nimkou ak pr�jemcom
v�nosu bude podielov� fond, obchodn�k s cenn�mi papiermi, zahraničn�
obchodn�k s cenn�mi papiermi).

Ak�m kurzom m�m prepoč�tať euro na koruny?

Na
prepočet cudzej meny na slovensk� menu sa postupuje podľa � 31 ods. 2
z�kona o dani z pr�jmov. Mo�no pou�iť kurz, ktor� je v�hodnej��, a to
pou�ije priemern� kurz za kalend�rny mesiac, v ktorom bol poskytnut�
pr�jem, alebo sa pou�ije kurz platn� v deň, v ktorom bol prijat� pr�jem
v cudzej mene, alebo bol prip�san� bankou, s v�nimkou uvedenou v odseku
3. Tak�to prepoč�tac� kurz sa pou�ije na prepočet v�etk�ch velič�n (a
to aj v�davkov).

Zdaňuj� sa

-
v�nosy vypl�can� z cenn�ch papierov (pravideln� v�nosy, �roky, kup�ny z
dlhopisov, v�nosy z vyplatenia - vr�tenia podielov�ho listu)

-
zisk z predaja cenn�ch papierov - kladn� rozdiel medzi predajnou cenou
a cenou ich nadobudnutia (pri k�pe). Za predaj cenn�ho papiera sa
nepova�uje vyplatenie, vr�tenie podielov�ho listu.

Pr�klad: J�n Podnikav�

P�n Podnikav� v roku 2005 nadobudol podielov� listy v hodnote 190 000
kor�n. V roku 2007 vr�til podielov� fondy podielov�mu fondu a dosiahol
pr�jem 60 000 kor�n (nehovor�me, �e zarobil na vklade, ale vr�til
podielov� listy podielov�mu fondu a dosiahol pr�jem z vyplatenia
(vr�tenia) podielov�ch listov podľa � 7 ods. 1 p�sm. g) z�kona o dani z
pr�jmov. Dal si cel� sumu 250 000 kor�n vyplatiť. Fond mu zrazil daň z
v�nosu 11 400 kor�n. V roku 2006 e�te vlo�il 150 000 kor�n do
dlhopisov�ho fondu, 120 000 kor�n si v�ak hneď na to (so stratou 30 000
kor�n) vybral.

Postup p�n Podnikav�ho v daňovom priznan�:

M��e
si započ�tať v�davky s pr�jmami pri oboch fondoch. V pr�pade, �e
daňovn�k v rovnakom zdaňovacom obdob� (kalend�rnom roku) dosiahne z
vyplatenia, vr�tenia podielov�ch listov v�nosy a z�roveň dosiahne z
in�ch podielov�ch listov aj straty, m��e si po skončen� zdaňovacieho
obdobia v daňovom priznan� započ�tať stratov� vyplatenia podielov�ch
listov z v�nosov�mi vyplateniami podielov�ch listov a dosiahne tak
zn�enie celkov�ch pr�jmov, z ktor�ch mu vyjde ni��ia daňov� povinnosť,
ktor� bude musieť uhradiť po podan� daňov�ho priznania. V pr�pade, ak
by mal kombin�ciu pr�jmov z dom�cich aj zahraničn�ch podielov�ch
listov, započ�ta si u� zrazen� daň pri v�plate dom�cich podielov�ch
listov.

Bude vypisovať:

VII. oddiel, tabuľka 2

Riadok 7: zap�e pr�jmy 370 000 (250 000 + 120 000)

v�davky 340 000(190 000 + 150 000 = 340 000)

Riadok 10: zap�e tie ist� sumy

Riadok 44: zap�e 370 000

Riadok 45: zap�e 340 000

Riadok 46: z�klad dane bude 30 000 (370 000 - 340 000)

Ak nemal in� pr�jmy, vypĺňa len tieto riadky

IX. oddiel - v�počet dane

Riadok 60: zap�e z�klad dane z pr�jmov podľa paragrafu 7 - 30 000

a samozrejme ďalej riadok 62, 64, 66, 68, 69..(nezdaniteľn� časti ....)

Riadok 78: zap�e daň

Riadok 87: zap�e daň

Riadok 91: zap�e daň

X. oddiel - v�počet dane

Riadok 98: zap�e zr�kov� daň z v�nosu 11 400

Ako
by vyzeralo jeho daňov� priznanie, keby si vybral vlani len v�nos 60
000 kor�n a s vkladom do prv�ho fondu (190 000) a do druh�ho (150 000)
by neh�bal?

Ak ide o situ�ciu t�chto podielov�ch listov,
tu doch�dza k v�nosu podľa � 7/1/g len v pr�pade, ak sa vracaj�
podielov� listy, to je nem��e sa neh�bať s nadobudnut�mi podielov�mi
listami - tak ako bolo vy��ie uveden�, nejde o vklady a v�bery, ale o
nadobudnutie podielov�ho listu a jeho vr�tenie, pričom je vypl�can�
v�nos pri vr�ten� (pr�jem) a z�klad dane podľa � 7 ods. 6 z�kona o dani
z pr�jmov.

Ak by podielov� fondy, banky pripisovali e�te nejak� -
napr�klad ročn� v�nosy, tak by u� i�lo o v�nos na cennom papieri a to
by bol pr�jem podľa � 7 ods. 1/a. V�nosy sa v�ak zdaňuj� len pri
vr�ten� podielov�ho listu alebo pri vr�ten� časti podielov�ch listov.

Prenaj�mate byt? Mus�te sa registrovať

2008-03-12T23:50:59Z

Domicil čl�nku:
Autor(i): Zuzana�Koll�rov�
Vyhľadať čl�nky autora:��

[00:00, 12. 3. 2008, č�tan� 645x, počet diskusn�ch pr�spevkov 0, HN.HNONLINE.SK]

�

Pridaj svoj n�zor |

inzercia

Prilep�ili ste si vlani k svojmu pr�jmu zo
zamestnania alebo �ivnosti aj pr�jmom z pren�jmu v�ho voľn�ho bytu? A
mus�te aj tento pr�jem zdaniť? Z ak�ho z�kladu si budete vypoč�tavať
daň? Tieto ot�zky sa t�kaj� veľkej skupiny daňovn�kov. Odpovede na ne
by ste mali poznať sk�r, ako sa vyberiete podať daňov� priznanie. Ak
ste zamestnanec, daňov� priznanie si mus�te podať s�m, a to zo v�etk�ch
va�ich pr�jmov. Pou�ijete tlačivo B. Pr�jem z pren�jmu bytu, ak nie je
va�ou �ivnosťou, patr� podľa z�kona o dani z pr�jmov do pr�jmov v � 6
ods. 3. Pri nich sa nezdaňuje 24 900 kor�n, čo je p�ťn�sobok �ivotn�ho
minima. To ist� plat� aj pri in�ch pr�le�itostn�ch z�robkoch -
napr�klad pr�le�itostnej poľnohospod�rskej v�robe, lesnom a vodnom
hospod�rstve, pren�jme hnuteľn�ch vec�. Daňov� oslobodenie sa v�ak t�ka
len t�ch, ktor� s prenajatou nehnuteľnosťou nepodnikaj�, nemaj� ju teda
ako podnikateľ v obchodnom majetku. Ak v�ak v� pr�jem spolu s
ostatn�mi pr�jmami nepresiahol 47 808 kor�n, daňov� priznanie v�bec
nemus�te podať.

Ako s v�davkami

Do
z�kladu dane zahrniete len pr�jmy z pren�jmu, ktor� prevy�uj� 24 900
kor�n. M��e si vybrať dva sp�soby započ�tania v�davkov - skutočn�
v�davky, alebo v�davky pau��lne. Pri skutočn�ch v�davkoch mus�te
vypoč�tať podiel osloboden�ch pr�jmov (24 900 kor�n) k va�im celkov�m
pr�jmom z pren�jmu. Zo skutočn�ch v�davkov potom odpoč�tate s�čin
zisten�ho predch�dzaj�ceho podielu a skutočn�ch v�davkov. Ako v�davok
uvediete v daňovom priznan� zisten� rozdiel. Postupujete teda podľa
vzorca : {skutočn� v�davky - [(24 900 /pr�jem z pren�jmu) x skutočn�
v�davky]} Pri pau��lnych v�davkoch to budete mať jednoduch�ie - od
celkov�ch pr�jmov z pren�jmu odpoč�tate 24 900 kor�n. Zo zistenej sumy
potom vypoč�tate 40-percentn� pau��lne v�davky. Ak ste prenaj�mali viac
nehnuteľnost�, alebo ste mali in� pr�le�itostn� pr�jmy, 24 900 kor�n si
m��ete odpoč�tať len raz.

Pr�jem z
pren�jmu zn�en� o osloboden� sumu 24 900 kor�n si zni�ujete e�te o
v�davky, ktor� ste mali s prenaj�man�m nehnuteľnosti. Ak si odpoč�tate
skutočn� v�davky - napr�klad poplatky za elektrinu, plyn, poplatky za
u��vanie bytu, n�klady na inzerciu, prov�ziu pre realitn� kancel�riu,
cez ktor� ste byt prenajali, mus�te mať od t�chto v�davkov doklady. V
pau��lnych v�davkoch 40 percent s� u� zahrnut� v�etky v�davky s
pren�jmom. Mali by ste v�ak vedieť, �e ich m��ete pou�iť iba vtedy, ak
ste vlani neplatili daň z pridanej hodnoty, alebo ste ju platili len
časť roka. K v�davkom si m��ete e�te pripoč�tať zaplaten� poistn� na
soci�lne a zdravotn� poistenie.

V�hoda pre man�elov

Osloboden�
pr�jem do 24 900 kor�n si m��u uplatniť obaja man�elia v tom pr�pade,
ak prenaj�man� byt je v ich bezpodielovom spoluvlastn�ctve. Pr�jem z
pren�jmu si m��u pritom rozdeliť na polovicu alebo aj inak. Napr�klad z
pr�jmu 150 000 kor�n si man�elka odpoč�ta svoj diel, ktor� je rovnak�
ako osloboden� suma - 24 900 kor�n. Daňov� priznanie preto nepod�va.
Man�el si zo svojho podielu 125 100 kor�n m��e odpoč�tať 24 900 kor�n.
Zdaňuje teda 100 200 kor�n, od tohto z�kladu si pred v�počtom dane e�te
odpoč�ta skutočn� alebo pau��lne v�davky.

Pr�klad

Jozef Vrbinsk� je u� dva roky na d�chodku, nem��e si preto uplatniť
nezdaniteľn� sumu 95 616 kor�n. Vlani na pren�jme zarobil 140 000
kor�n. Skutočn� v�davky s pren�jmom mal 28 000 kor�n. D�chodok sa mu do
pr�jmu nepoč�ta.

Pr�jem z n�jmu : 140 000

Osloboden� pr�jem: 24 900

Pr�jem spolu: 140 000 - 24 900 = 115 100

V�davky 40 %: 40 % zo 105 100 = 42 040

Čiastkov� z�klad dane: 115 100 - 42 040 = 73 060

Daň 19 %: 13 881 kor�n

Skutočn� v�davky: {skutočn� v�davky - [(24 900 /pr�jem z pren�jmu) x skutočn� v�davky]}

teda {28 000 - [(24 900 /140 000) x 28 000]} = 23 020 kor�n

Ak by si man�elia pr�jem z pren�jmu rozdelili na polovicu

Man�el:

Pr�jem z n�jmu: 70 000

Osloboden� pr�jem: 24 900

Pr�jem spolu: (70 000 - 24 900)= 45 100

V�davky 40 %: 40 % zo 45 100 = 18 040

Čiastkov� z�klad dane: 45 100 - 18 040 = 27 060

Daň 19 %: 5 141 kor�n

Toľko isto by zaplatila man�elka, spoločne by zaplatili za pren�jom 10
282 kor�n. Keby zdanil cel� n�jom s�m man�el, na daniach by zaplatil 13
881 kor�n.

Pr�jmy osloboden� od dane (do 5-n�sobku �ivotn�ho minima - 24 900 kor�n)

- pr�jem z pren�jmu nehnuteľnost� (nie je z podnikania)

- pr�le�itostn� pr�jmy z poľnohospod�rstva, lesn�ho a vodn�ho hospod�rstva

- pr�le�itostn� pr�jmy z pren�jmu hnuteľn�ch vec�

Vyhľad�vanie prenaj�mateľov nehnuteľnost�

Ka�d�
n�jomca bytu či domu sa mus� do 30 dn� od d�tumu prenaj�mania
zaregistrovať na daňovom �rade. Ten mu pridel� daňov� identifikačn�
č�slo. Vlani v novembri a v decembri 52 daňov�ch
�radov urobilo prieskum vo vybran�ch realitn�ch kancel�ri�ch na
Slovensku. Zauj�mali sa o inform�cie o poskytovateľoch pren�jmov bytov,
nebytov�ch priestorov a nehnuteľnost� okrem pozemkov. Tieto inform�cie
porovn�vali s t�m, či si n�jomcovia splnili svoju registračn�
povinnosť. K marcu takto daňov� �rady preverili 746 os�b, pričom si
svoju registračn� povinnosť splnilo 470 os�b. Najdisciplinovanej��
prenaj�matelia s� v regi�ne Pre�ov, kde si registračn� povinnosť
splnilo 83 percent z nich, naopak najmenej registr�ci� zaznamenali
daňov� �rady v regi�ne �ilina, kde sa registrovalo len 41 percent z
celkov�ho počtu prenaj�mateľov.

Podľa
Ivety Adam�kovej, hovorkyne Daňov�ho riaditeľstva, miestne zisťovania v
realitn�ch kancel�ri�ch sa uk�zali ako vhodn� sp�sob z�skavania
inform�ci� o poskytovateľoch pren�jmov. Daňov� �rady ich preto bud�
robiť aj v bud�cnosti. Adam�kov� nevylučuje, �e sa daňov� �rady pozr�
aj na daňov� priznania nezaregistrovan�ch n�jomcov v minul�ch rokoch.
Ak daňovn�k uvedie v daňovom priznan� pr�jem z pren�jmu a �rad zist�,
�e sa nezaregistroval, hroz� mu pokuta najmenej 2-tis�c kor�n.

O variacej sa �abe (Koment�r)

2008-03-12T23:44:59Z

Rezort
hospod�rstva pripravil opatrenie, podľa ktor�ho obchody s�menej ako
piatimi zamestnancami nemusia investovať do registračn�ch pokladn�c,
aby boli schopn� tlačiť ceny v�korun�ch aj v�eur�ch. Argumentuje
vysok�mi n�kladmi. Povedan� inak, verejn� z�ujem � orient�cia ľud�
v�cen�ch pred ostr�m �tartom eura � nie je hoden toľk�ch peňaz�.

Teraz in� pr�klad. Ministerstvo financi� pl�nuje don�tiť
podnikateľov investovať do vybavenia registračn�ch pokladn�c, aby
s�nimi nebolo mo�n� manipulovať. Argumentuje daňov�mi �nikmi, hoci ich
nevie vyč�sliť. Povedan� inak, verejn� z�ujem � ochrana pred �dajn�mi
daňov�mi �nikmi � je zrazu hoden stoviek mili�nov kor�n, ktor� bud�
musieť firmy investovať.

A�ďal�� pr�klad: koncesion�rske poplatky relat�vne viac zaťa�uj�
men��ch podnikateľov. Aj tu je vraj verejn� z�ujem � obludnosť zvan�
verejnopr�vne m�di� � hodn� zv��enia zaťa�enia. Pracovn� zdravotn� slu�ba
pau��lne zaťa�uje byrokraciou aj poplatkami relat�vne viac men��ch
podnikateľov, ale je to vraj vo verejnom z�ujme. Zv��en� odvody
nad�tandardne zar�baj�cich zamestnancov relat�vne viac zaťa�uj� men�ie
firmy, ale je to vraj vo verejnom z�ujme.

Prečo je niekedy verejn� z�ujem d�le�it� bez ohľadu na n�klady
a�niekedy nie je? Tak� je politika, znela by trivi�lna odpoveď.
V�skutočnosti je to jeden z�najhlb��ch probl�mov verejnej spr�vy: hur� syst�m
v�roby z�konov a�regul�ci�, kde sa pr�li� nenos� d�sledn� anal�za.
Pritom by malo platiť, �e d�kazn� bremeno je na strane navrhovateľa
dane, poplatku alebo regul�cie. Mal by byť schopn� vyč�sliť n�klady,
zmerať efekt�vnosť a�predv�dať d�sledky.

Prax je tak�, �e vyč�sľovať n�klady sa �radn�ci v�č�inou obťa�uj�
len pri daniach, odvodoch a�poplatkoch, kvalitu odhadov teraz nechajme
bokom. Zmerať efekt�vnosť sa v�č�inou neun�vaj� v�bec. Pritom ot�zka,
či tis�c kor�n na zamestnanca za zdravotn� slu�bu � dve miliardy kor�n
ročne � prispeje k�zlep�eniu zdravia, je kľ�čov�. A�je bez odpovede.
So�schopnosťou predv�dať je to e�te hor�ie. Ministerstvo pr�ce mo�no
chcelo vytrestať bohat�ch. No z�pohľadu zamestn�vateľa jednoducho
v�priemere zdra�ela pracovn� sila a�vzr�stla suma odvodov, ktor� plat�
Soci�lnej poisťovni. A�poc�tiť to m��u v�etci zamestnanci, nielen
mana��ri.

Probl�m je, �e tak�to kaskad�rčina m� v�č�inou rozpt�len� d�sledky
a�nie je ich priamo vidieť. Podnikateľsk� prostredie je pr�li�
abstraktn� pojem, administrat�vna a�poplatkov� z�ťa� podnikateľov je
politick� nuda a�ekonomika ute�ene rastie. Realistick� pohľad hovor�,
�e kvalita regul�cie, schopnosť kalkulovať, predv�dať a�formovať
�ičliv� prostredie na biznis dramaticky st�pnu na cene, a� keď sa
vyčerpaj� zdroje s�časn�ho vysok�ho rastu � najm� vstup do E� a�pr�lev
priemyseln�ch invest�ci�, ktor�mu pom�ha lacn� pracovn� sila. Dovtedy
si dos�ta doprajeme luxus �letov vo �verejnom z�ujme� v�etk�ho druhu aj
luxus pova�ovať slovo �reforma� za formu nad�vky.

T-Com ma chce po odhl�sen� DSL a pevnej linky vyvlastniť

2008-03-12T23:42:20Z

Tento mesiac mi konč� viazanosť na DSL pripojenie (n�tene naviazan� aj
na pevn� linku), ktor� som si včera dal odhl�siť v T-Centre v
bratislavskom Auparku. V�etko prebehlo bez probl�mov (teda odhliadnuc
od milej skutočnosti, �e v�povedn� lehota je jeden mesiac, a tak za
tieto slu�by m��em platiť a� do konca apr�la), zrejme m�j nen�tene
otr�ven� v�raz tv�re neprim�l mad�entov� tetu pri pulte, aby sa ma
sna�ila presvedčiť o ďal�om zotrvan� vo veselej telekomunikačnej rodine.

Nez�ujem
ma vlastne prekvapil, keď�e ako firma by ma aj celkom zauj�malo, prečo
str�cam klienta. Mad�entov� teta v�ak zrejme bola mentalistka, preto�e
d�vod m�jho odchodu sama vydedukovala bez toho, aby sa ma naň op�tala -
do formul�ra samoiniciat�vne uviedla, �e vraj pred�vam byt...a� do
n�v�tevy z�kazn�ckeho strediska som o tom ani len netu�il. Kľ�če do
bytu mi v�ak na�ťastie aj po n�vrate domov pasovali a v izbe sa
neprech�dzala realiť�čka so z�ujemcami o nehnuteľnosť.

O
d�vode, prečo si zo �k�ly r�znych mo�nost� mad�entov� teta vybrala
pr�ve predaj bytu, mo�no �pekulovať a je to aj jedno. Na d�vody odchodu
sa ma v�ak zrejme priamo neop�tala preto, lebo by sa pustila do vopred
prehrat�ho boja, ktor� by musela zaznačiť do svojho formul�ra - lep�ia
ponuka konkurencie, nespokojnosť so slu�bami, zl� sk�senosti s
flexibilitou slu�ieb a z�kazn�ckym servisom? Mo�nost� je veľa a ja ich
ani nekomentujem.

Neviem, či ide o firemn� politiku tak�hoto
zbierania z�kazn�ckeho feedbacku, alebo sa mad�entov� teta ob�vala, �e
bud� voči nej vyvoden� d�sledky, preto�e ma na mieste nedok�zala
presvedčiť o tom, aby som od T-Comu neodch�dzal. Jeden d�vod je v�ak
hor�� ako druh�.

V druhom pr�pade firma pren�a zodpovednosť za
svoje pr�padne zlyhanie na najni��iu �roveň, v tom prvom zas absol�tne
neprejavuje z�ujem o skvalitňovanie slu�ieb, preto�e ignoruje kritick�
odozvu.

Potvrdzuje mi to aj sk�senosť spred niekoľk�ch mesiacov,
kedy mi zavolala in� mad�entov� teta, ktor� sa ma p�tala, či som
spokojn� so slu�bami pevnej linky. No nie som, preto�e som ju ani raz
nevyu�il, nem�m ani len telef�nne zariadenie a objednal som si ju len
preto, lebo firma vtedy e�te mala t� drzosť viazať tento neperspekt�vny
produkt na DSL. Keď som jej povedal, �e so slu�bou nie som spokojn� a
nikdy by som si ju nebol objednal, keby som nemusel, teta na telef�ne
len povedal �aha", ukončila inkviz�torsk� zbieranie z�kazn�ckeho
feedbacku a popriala mi pekn� deň. Podobne.

P.S.: O tom, k akej firme pr�ve prech�dzam a čo si za to odo mňa p�ta, u� čoskoro:-)

Podp�sal som Sul�kovo referendum. Chyba

2008-03-12T23:39:54Z

Podobne ako Richard Sul�k a�mno�stvo in�ch ľud�� syst�m koncesion�rskych poplatkov pova�ujem za absurdn�. Obzvl�ť po ned�vnej zmene z�kona. Navy�e na n�dejnom politikovi oceňujem, �e si d�va n�mahu zrozumiteľne, presvedčivo a�inteligentne argumentovať. Keď do na�ej firmy dorazili h�rky, na ktor�ch sa�zbierali referendov� podpisy, nev�hal som a�podp�sal. Urobil som chybu.

Oči mi otvorila aktu�lna maďarsk� melodr�ma
s�referendom o�poplatkoch v��kolstve a�zdravotn�ctve. Netreba dlho
h�dať v�akom zmysle - jednoducho, o�tak�chto veciach by ľudia nemali
rozhodovať plebiscitom. Je zvl�tne, �e som podľahol čaru Richarda
Sul�ka, preto�e sa inak pova�ujem v�ot�zke referend za skeptika. Ak
politika pon�ka voličom ohromn� pole na prejavenie najv�č��ch
iracional�t, pudov, v�n� a�predsudkov, referendum ho pon�ka
dvojn�sobne (viac na t�mu iracionality voličov Bryan Caplan).

Ak
je nevyhnutn� mať referendum ako �stavn� mo�nosť, prihov�ral by som sa,
aby bolo obmedzen� na ot�zky vstupu krajiny do medzi�t�tnych zv�zkov.
Ak v�bec. Referendum o�vstupe do E� uk�zalo, �e nech�balo veľa
a�nez�častnil by sa ho dostatočn� počet voličov, aby bolo platn�. Čo by
sa udialo v�pr�pade ne�spe�n�ho referenda, si nechcem predstavovať.

A�teraz
d�vody m�jho odporu. Nebudem sa do�iroka zaoberať pr�vnymi probl�mami.
Zoberme si Sul�kovo referendum - technicky nejde o�plebiscit t�kaj� sa
�t�tneho rozpočtu, či dan�, čo slovensk� �stava zakazuje. Prakticky
�no: ak by voliči zru�ili koncesion�rske poplatky, ich rozhodnutie by
ovplyvnilo �t�tny rozpočet.

Druh� d�vod je v�nej��:
referendov� ot�zka je pr�li� n�chyln� k�manipul�cii. Priemerne podkut�
psychol�g, či behavior�lny ekon�m dobre vie, ako mo�no voľbu ľud�
ovplyvniť kontextom či formul�ciou ot�zky. Referendum s�vhodne
zmanipulovanou ot�zkou je sp�sob vydierania vl�dy, nie u�ľachtil�
n�stroj na prejavenie �v�le ľudu".

A�tret�, najv�nej�� d�vod:
v�referend�ch o�koncesion�rskych poplatkoch, poplatkoch u�lek�ra, či
poplatkoch v��kolstve nerozhoduje volič len o�vlastn�ch peniazoch, ale
najm� o�peniazoch in�ch ľud�. To sa s�ce v�demokraci�ch nepriamo deje
aj v�parlamentn�ch voľb�ch a�priamo pri hlasovan� parlamentu, ale
bari�ry s� predsa len v�č�ie. Z�kon najsk�r mus� niekto nap�sať,
pripomienkuje sa, lobuje sa, rokuje o�ňom vl�da, potom poslanci. Aby
bolo jasn� - nie je to z�ruka, �e sa neprijme hl�py z�kon, dennodenn�
realita n�s presviedča o�opaku. Ale t� ist� realita hovor�, �e aj
populista ako Robert Fico mus� ustupovať od naj�ialenej��ch n�padov
a�hľadať prijateľnej�ie kompromisy.

Sp�tne som si uvedomil, �e
pri podpise pet�cie za Sul�kovo referendum som sa zachoval iracion�lne.
Prev�ili vo mne pudy, lebo jeho iniciat�va je v�s�lade s�mojim
sveton�zorom. Ale keby napr�klad zbieral niekto in� pred dvoma rokmi
podpisy za ru�enie poplatkov u�lek�ra, bol by som prv�, kto by kričal,
ak� je to demagogick�, neuv�en� a�nebezpečn� ťah. �čel skr�tka nesv�t�
prostriedky, ak m� byť cenou otvorenie Pandorinej skrinky zvanej
referendum. Tak�e s�ce trochu neskoro, ale predsa: hovor�m �no zru�eniu koncesion�rskych poplatkov, nie referendu o�ich zru�en�.

Pozn�mky zo stavby energeticky pas�vneho domu (5)

2008-03-12T23:38:17Z

Hlavn�mi
stavebn�mi materi�lmi stien n�ho domu s� drevo, celul�za a hlina.
Drevo pln� funkciu nosn�ho materi�lu domu. Celul�za je hlavn�m
tepelnoizolačn�m materi�lom obvodov�ch stien. Hlina dod�va obvodov�m aj
vn�torn�m sten�m potrebn� masu, ktor� m� po cel� rok stabilizovať
teplotu a vlhkosť v interi�ri domu.

Z�klad
obvodov�ch stien tvoria dreven� stojky nemeckej v�roby v tvare rebr�ka.
Na mont� ka�dej steny domu je pou�it�ch niekoľko t�chto stojok, ktor�
s� vz�jomne spojen� priečnymi dreven�mi hranolmi - dvoma v spodnej a
dvoma v hornej časti steny. V doln�ch spojovac�ch hranoloch s� vyvŕtan�
diery, cez ktor� je cel� kon�trukcia steny kotven� �peci�lnymi
skrutkami k doske z�kladov z jednoduch�ho bet�nu. Na ka�dom metri s�
aspoň� �tyri tieto skrutky. Priateľ Mari�n tvrd�, �e m��em byť �plne
kľudn�, lebo� �tyri skrutky na meter stačia na bezpečn� ukotvenie domu.

Stojky
nes� vn�torn� a vonkaj�� veniec. Ka�d� stojka m� na hornom konci kovov�
pr�chytky, ku ktor�m je priskrutkovan� vn�torn� veniec a vonkaj��
veniec spolu s p�som OSB dosky (oriented strand board). Na vn�torn� veniec s� pripevnen� prekladov� tr�my rak�skej v�roby.

��rka stojok definuje priestor, v ktorom je ulo�en� izol�cia z celul�zy rak�skej v�roby.

Z
vn�tornej strany s� na stojky s� pripevnen� tvrd� OSB dosky a z
vonkaj�ej� m�kk� drevovl�knit� dosky slovenskej v�roby. Medzi nimi
je�36 cm hrub� vrstva celul�zy strojom naf�kan� cez kruhov� otvory
vyrezan� do OSB dosiek. Po naplnen� steny s� v�rezy vlo�en� nasp�ť do
steny a�miesta s� prelepen� �peci�lnymi vzduchotesn�mi p�skami. Spoje
medzi OSB doskami s� tie� prelepen� vzduchotesn�mi p�skami. OSB dosky
s� ta�ko priestupn� pre vodn� paru (tzv. paro-brzda) a predstavuj�
vn�torn� rozhranie v stene. Vodn� para, ktor� sa vytv�ra vo vn�tornom
priestore domu, napr�klad d�chan�m jeho obyvateľov, sa dostane len v
obmedzenom mno�stve cez �roveň OSB dosiek do celul�zovej izolačnej
vrstvy.

Naopak
z vonkaj�ej strany upevnen� drevovl�knit� dosky vodn� paru zo
stavebn�ch kon�trukci� prep��ťaj� a plnia funkciu tzv. dif�zne
otvorenej vrstvy.

�

V
interi�rov�ch vrstv�ch obvodov�ch a niektor�ch vn�torn�ch stien sa
nach�dza vrstva nep�len�ch hlinen�ch teh�l slovenskej v�roby. Tehly s�
ulo�en� na kant na priečnych dreven�ch lat�ch, ktor� s� pripevnen� k
stojk�m cez OSB dosky. K OSB dosk�m s� pripevnen� trstinov� roho�e,
ktor� pom�haj� niesť z�kladn� vrstvu hlinenej omietky. Roho�e a hlina
do z�kladnej vrstvy s� od slovensk�ch dod�vateľov. Na z�kladn� vrstvu�
s� nakoniec nanesen� jedna alebo dve vrstvy fin�lnej hlinenej omietky
od slovensk�ch

a česk�ch firiem. Na spevnenie je do vrstiev e�te vlo�en� tkanina z juty, ktor� br�ni vzniku praskliniek počas schnutia.

Hlina
v omietkach a nep�len�ch tehl�ch m� dve z�sadne d�le�it� �lohy pre
fungovanie domu. S� to stabiliz�cia teploty v dome a stabiliz�cia
vlhkosti vn�torn�ho vzduchu. Masa hliny vďaka vysokej tepelnej kapacite
reguluje vn�torn� teplotu v čase prudk�ch

a siln�ch teplotn�ch
v�kyvov počasia. Br�ni prehriatiu interi�ru v letn�ch mesiacoch, keď na
dom priamo svieti slnko. Hlina vďaka fyzik�lno-chemick�m vlastnostiam
svojich miner�lnych zlo�iek s�časne funguje aj ako stabiliz�tor
vn�tornej vlhkosti. Dok�e do seba naviazať nadbytočn� vlhkosť v
interi�ri a v pr�pade vysu�enia vn�torn�ho vzduchu zachyten� vlhkosť
uvoľniť nasp�ť.

Prv� rok nov�ho z�konn�ka pr�ce

2008-03-12T23:35:33Z

Firma
stratila dvoch najv�č��ch obchodn�ch partnerov, zad�vateľov z�kaziek.
Nov�ch sa jej nedar� z�skať, zadl�uje sa, preto mus� časť zamestnancov
prepustiť. V�takejto situ�cii poc�ti zrejme najviac negat�vny d�sledok
zmien, ktor� priniesla novela Z�konn�ka pr�ce.

Prepusten�m zamestnancom m� vyplatiť odstupn� bez ohľadu na to, či
od�du hneď dohodou alebo zotrvaj� počas v�povednej doby. Keby sa to
stalo do septembra minul�ho roka, firma vyplat� odstupn� iba t�m, ktor�
by odi�li ihneď. Teraz ju to bude st�ť minim�lne raz toľko. T�m, čo
ostan�, bude platiť mzdu i�odstupn�. Ak ide o�firmu z�kateg�rie mal�ch
a�stredn�ch, �ancu, �e by sa e�te pr�padnou re�trukturaliz�ciou
zachr�nila, povinnosť vypl�cať odstupn� v�etk�m zmen�uje, ak ju rovno
neznemo�ňuje.

Nedodr�ateľn�

Odstupn� nie je jedinou firmami nev�tanou novinkou v�Z�konn�ku
pr�ce, platnou od septembra minul�ho roka. Napr�klad v�robn� podniky
neoceňuj� vypustenie paragrafu z�konn�ka, ktor� pojedn�val o�mzde pri
chybnej pr�ci. Parlament zobral zamestn�vateľovi mo�nosť ulo�iť
zamestnancovi sankciu v�pr�pade, �e vyrobil nepodarok. Ak sa nepodarok
dal e�te opraviť, zamestnanec mohol napraviť chybu a�za v�robok dostal
zaplaten�. Ale u� nie za pr�cu, ktor� na opravu vynalo�il.

Cel�
paragraf o�nepodarkoch zo z�konn�ka vypadol. Dnes dostane zamestnanec
zaplaten� bez ohľadu na to, či je v�robok pou�iteľn� alebo nie. A�ak
zamestn�vateľ chce, aby ho opravil, mus� mu za to zaplatiť. Kde je tu
motiv�cia ku kvalite? p�taj� sa zamestn�vatelia. Aj v�tomto pr�pade
plat�, �e opatrenie sa v�konečnom d�sledku dotkne viac mal�ch firiem
ako veľk�ch spoločnost�.

Ďal�ie n�klady spojen� s�nov�m z�konn�kom sa objavuj� v�s�vislosti
so zmenou odmeňovania za pracovn� pohotovosť. Ak je zamestnanec
�v�pohotovosti� na pracovisku a�nepracuje, len takpovediac čak�, kedy
bude pracovať, dostane po novom zaplaten�, ako keby robil. Predt�m za
to dostal iba p�ťdesiat percent pl�ce.

Jednou zo zmien v�z�konn�ku, ktor� bude treba čoskoro zmeniť alebo
aspoň dovysvetliť, lebo v�praxi je nedodr�ateľn�, s� normy spotreby
pr�ce. Z�konn�k hovor�, �e ak zav�dzanie a�zmeny noriem spotreby pr�ce
nie s� dohodnut� v�kolekt�vnej zmluve, zamestn�vateľ ich zav�dza alebo
men� a� po dohode so z�stupcami zamestnancov. Ak sa nedohodn�, rozhodne
pr�slu�n� in�pektor�t pr�ce.

Probl�m nast�va, ak vo firme nie s� odbory a�ľudia ich ani nechc�,
lebo benefity funguj� a�platiť člensk� zn�mky nemaj� z�ujem. Probl�m sa
zn�sobuje, ak ide o�v�robn� podnik, v�ktorom sa druh v�robku men�
niekoľkokr�t denne, napr�klad v�textilk�ch či obuvn�ckych firm�ch.
Podľa inform�ci�, ktor� TREND z�skal od firiem, im nepomohli ani
in�pektor�ty pr�ce. Ch�ba im metodick� usmernenie pre ka�d� odvetvie
hospod�rstva na normy spotreby času. No keby pri�la kontrola, dostan�
pokutu.

Skryt� pasce

Pasc�, ktor� m��u pre podnikateľa znamenať v�davky, je v�legislat�ve
bezpočet. Napr�klad povinnosť ohlasovať daňov�mu �radu zru�enie �čtu
v�banke. Stač�, ak firma raz zabudne, a�nasleduje pokuta.

Ďal��m pr�kladom s� novinky v�predpisoch o�ochrane a�bezpečnosti
zdravia pri pr�ci, platn� od polovice či konca minul�ho roka � celkovo
ide o�desiatku r�znych vyhl�ok. ��radn�cka k�mas�tra��
� z�kon o�ochrane, podpore a�rozvoji verejn�ho zdravotn�ctva�� alebo
z�kon o�ochrane a�bezpečnosti zdravia pri pr�ci zaviedli toľko
parametrov, �e ich zamestn�vatelia nest�haj� sledovať. Nieto e�te
dodr�iavať.

S� nezrozumiteľn� a�byrokratick�, sna��me sa ich dodr�iavať
v�medziach normy a�na�ich mo�nost�, reaguj� zamestn�vatelia.
A�neodpustia si koment�r, �e z�kony sa ľahko tvoria, keď finančn�
zaťa�enie nesie zamestn�vateľ, a�nie �t�t.

Pr�ve v�oblasti ochrany zdravia, ale aj��ivotn�ho prostredia sa podľa prezidenta Zdru�enia podnikateľov Slovenska J�na Oravca
d� očak�vať najv�č�ia legislat�vna z�ťa� v�bud�cnosti: �Keď sa pozrieme
na ambici�zne pl�ny Bruselu napr�klad v�oblasti boja s�glob�lnym
otepľovan�m, je zrejm�, �e n�s to neminie.�

Foto - Vlado Benko

mBank vie, ako skryť poplatok za hypot�ku

2008-03-12T23:33:26Z

Internetov�
banka mBank sa od janu�ra sna�� presadiť u ľud�, ktor� hľadaj� peniaze
na b�vanie, najm� dvoma cestami: čitateľn�m a prehľadn�m platen�m a
mo�nosťou vyu�itia voľn�ch peňaz� na zni�ovanie �rokov. Tret�m l�kadlom
je nulov� poplatok, ale ten je oveľa viac marketingov�m ťahom ne�
skutočnou�v�hodou.�

Hlavne prehľadne

Prehľadnosť�sa mBank sna�� dosiahnuť porovnateľn�m pr�stupom k
hypotek�rnemu �čtu, na ak� s� klienti zvyknut� pri internetovom
ovl�dan� be�n�ho �čtu. M��u si pozrieť, kedy najbli��ie maj� zaplatiť
spl�tku, ak� bude vysok�, ak� časť spl�tky tvoria �roky a ak� istina.
Takto s� rozp�san� v�etky spl�tky, ktor� ich e�te čakaj�.

Klient sa dozvie aj to, koľko celkovo mus� e�te banke zaplatiť a
koľko mus� zaplatiť, ak by sa rozhodol �ver predčasne splatiť.�Klienti
v�č�iny ostatn�ch b�nk�len vedia, koľko mesačne banke platia. O tom ak�
časť spl�tky tvoria �roky a ak� istina, zv�č�a nemaj� prehľad.

Mimoriadna spl�tka aj dvakr�t denne

Druhou, e�te v�raznej�ou odli�nosťou mBank je politika predčasn�ho
splatenia �veru. V mBank je to mo�n� urobiť kedykoľvek a bez poplatkov.
Ostatn�
banky v�č�inou umo�ňuj� dať mimoriadnu spl�tku, len keď sa konč�
fix�cia �roku, pr�padne maj� stanoven�, ak� časť hypot�ky m��e klient
ročne predčasne splatiť. mBank�neobmedzuje minim�lnu�ani maxim�lnu
v��ku predčasnej spl�tky. Podľa �dajov N�rodnej banky Slovenska si
ostatn� banky za mimoriadnu spl�tku v čase mimo zmeny fix�cie �čtuj� a�
p�ť percent z predčasne splatenej sumy.

V�hoda mimoriadnej spl�tky je v tom, �e sa klientovi zni�uje priamo
istina, ktor� dlhuje banke. Napr�klad, ak si klient po�ičal dva mili�ny
kor�n na 30 rokov s �rokom 5,4 percenta, celkovo by mal banke na
spl�tkach zaplatiť 4,043 mili�na kor�n. Ak by po prvom roku dok�zal
uhradiť mimoriadnu spl�tku 100-tis�c kor�n, ďal��ch takmer 100-tis�c by
u�etril na �rokoch.

Kto chce v mBank dať mimoriadnu spl�tku, mus� r�tať s t�m, �e z �čtu
mu okrem sumy, ktor� chce splatiť, od�du aj �roky, ktor� k dan�mu dňu
banke dlhuje. V��ku t�chto �rokov klient vopred neuvid� a mus� si ju
vyr�tať s�m. Ak napr�klad klientovi odch�dza spl�tka v�dy prv�ho dňa v
mesiaci a mimoriadnu spl�tku bude platiť pribli�ne v polovici mesiaca,
mus� poč�tať s t�m, �e banka mu z �čtu strhne asi polovicu �rokov,
ktor� by mal zaplatiť v najbli��ej spl�tke.

�ver bez �rokov

Čo rob� hypot�ku od mBank unik�tnou, je bilančn� mechanizmus. Banka takto naz�va �peci�lny syst�m, vďaka ktor�mu sa klientovi zni�uj� �roky v pr�pade, ak m� k dispoz�cii voľn� peniaze.

Ak si napr�klad niekto po�ičia mili�n kor�n a m� na �čte 100-tis�c
kor�n, banka mu ich automaticky prevedie na bilančn� �čet. Klient tak
bude platiť banke len �roky z 900-tis�c kor�n a nie z mili�na. V
pr�pade, �e by mal na �čte cel� mili�n kor�n, neplatil by �iadne �roky.
Ak bude klient potrebovať peniaze, ktor� m� na bilančnom �čte, m��e si
ich kedykoľvek poslať na be�n� �čet.

Pre klienta je tento syst�m oveľa v�hodnej��, ako keby mal voľn�
peniaze d�vať na term�novan� či sporiaci �čet. V pr�pade bilančn�ho
mechanizmu u�etr� na �rokoch oveľa viac, ako by zarobil na akomkoľvek
vkladovom produkte. Ak m� napr�klad hypot�ku s �rokom 5,4 percenta a
vlo�� 100-tis�c kor�n na bilančn� �čet, je to ako keby sa jeho
100-tis�c kor�n �ročilo 5,4-percentn�m �rokom. Navy�e pri vkladovom
produkte by z ka�d�ho v�nosu musel zaplatiť aj 19-percentn� daň.

Jedin�m obmedzen�m bilančn�ho mechanizmu je, �e klientovi mus� na
be�nom �čte zostať aspoň toľko peňaz�, ak� je jeho najbli��ia spl�tka
�veru. Na tak�to sumu banka aj na začiatku nastav� automatick�
prev�dzanie peňaz� z be�n�ho �čtu na bilančn� mechanizmus. Klient si
m��e t�to sumu kedykoľvek zv��iť.

V pr�pade, �e klient potrebuje v jeden deň viac peňaz�, ako m� na
be�nom �čte, m��e si kedykoľvek s�m previesť peniaze z bilančn�ho �čtu.
Ak ich nevyberie, banka ich o polnoci prevedie sp�ť.

Klientom, ktor� vyu��vaj� bilančn� mechanizmus, banka ne�roč�
peniaze na be�nom �čte. No pre ka�d�ho klienta je v�hodnej�ie, ak sa mu
zni�uje spl�tka, ako keby mal dost�vať �rok 0,3 percenta.

Ako�e�bez poplatkov

Hoci sa mBank tv�ri, �e �iadatelia nemusia platiť za poskytnutie
�veru, nie je to �pln� pravda. Poplatok za poskytnutie �veru neplatia
len t� klienti, ktor� si chc� po�ičať do 80 percent z hodnoty zalo�enej
nehnuteľnosti.
Pri vy��om �vere si banka �čtuje 3,5 percenta zo sumy, ktor� prevy�uje
80 percent hodnoty nehnuteľnosti. Banka tento poplatok od�vodňuje t�m,
�e ide o �hradu n�kladov, ktor� s�visia so zabezpečen�m rizika
spl�cania.

Pri stopercentnej hypot�ke tak poplatok predstavuje 0,7 percenta z
celkovej sumy �veru. Ide o rovnak� poplatok, ak� si �čtuj� aj ostatn�
banky. No v in�ch bank�ch by klient za poskytnutie �veru platil aj v
pr�pade, ak by jeho �ver bol ni��.

V�hodou je, �e mBank si ne�čtuje �iadny poplatok za vedenie
�verov�ho �čtu. Najdrah�ie banky si pritom za t�to slu�bu p�taj� aj 99
kor�n mesačne. Za 30 rokov tak klient len na tomto poplatku u�etr�
takmer 36-tis�c kor�n.

V pr�pade, �e klient chce zv��iť sumu �veru, zaplat� poplatok 1,5
percenta z nav��enej sumy. Ak chce niekto predĺ�iť splatnosť �veru,
mus� r�tať s polpercentn�m poplatkom zo sumy, ktor� mu e�te zost�va
splatiť.

Najviac do 70-tky

mBank pon�ka svoju hypot�ku s najdlh�ou splatnosťou na trhu. Klient
ju m��e spl�cať a� 45 rokov. Podmienkou je, �e maxim�lne ju m��e
spl�cať do 70-teho roku �ivota. Maxim�lnu splatnosť �veru tak m��u
vyu�iť len ľudia, ktor� maj� 25 rokov a menej.

�iadateľ si m��e po�ičať a� 110 percent z hodnoty zalo�enej nehnuteľnosti.
Banka pon�ka klientom �ver s variabilnou �rokovou sadzbou, ktor� je
naviazan� na trojmesačn� BRIBOR a �ver s jednoročnou a 5-ročnou
fix�ciou �roku. �rokov� sadzby sa pohybuj� od 5,3 do 6,3 percenta.

Predstavitelia mBank nechc� hovoriť o tom, na ak� priečku pri
poskytovan� �verov sa chc� dostať. Hovorca banky Marek Michl�k vrav�,
�e chc� byť "v�znamn�m hr�čom". Banka sa preto nes�streďuje len na
financovanie nov�ho b�vania, ale sna�� sa z�skať aj tak�ch klientov,
ktor� u� maj� �ver od inej banky a umo�n� im z�skať nov� �ver,
prostredn�ctvom ktor�ho splatia svoj star� �ver.

M. Michl�k z�roveň tvrd�, �e to �e chc� r�chlo r�sť, neznamen�, �e
bud� d�vať �ver ka�d�mu bez ohľadu na to, či je ho schopn� spl�cať.
Mana��r predaja hypot�k v mBank Ondrej Chovanec vrav�, �e aj keď
klientovi vyjde u nich o niečo vy�� rok ako u konkurencie, v�č�inou
ho presvedčia, �e vďaka bilančn�mu mechanizmu a mo�nosti predčasn�ch
spl�tok, zaplat� v mBank menej.

Foto - Flickr.com

Prv� priznanie pre milion�rsku daň

2008-03-12T23:30:45Z

V
roku 2007 do�lo v z�kone o dani z pr�jmov k viacer�m zmen�m v
s�vislosti so zdaňovan�m pr�jmov fyzick�ch os�b. Zmeny sa v�ak t�kaj�
�zko �pecifick�ch oblast�, napr�klad zdaňovania pr�jmov likvid�torov,
prokuristov a n�ten�ch spr�vcov, zdaňovania preplatkov poistn�ho, cien
a v�hier zamestnancov či zdaňovania či zdaňovania podielov�ch listov.

Zmeny, ktor� zauj�maj� najviac daňovn�kov, sa t�kaj� v��ky a
uplatňovania nezdaniteľn�ch čast� z�kladu dane, či�e odpoč�tateľn�ch
polo�iek na daňovn�ka a na jeho man�ela či man�elku, ako aj v��ky
daňov�ho bonusu pri vy�ivovanom dieťati. V��ky s�m na v�počet
nezdaniteľnej časti na daňovn�ka, man�ela/man�elku, sumy daňov�ho
bonusu, ako aj v��ku oslobodenia pri pr�jmoch z pren�jmu platn� na rok
2007 zverejnilo Daňov� riaditeľstvo SR �na svojej webovej str�nke.

Tlačiv�

Daňov� priznania za uplynul� rok bud� daňovn�ci pod�vať na nov�ch
tlačiv�ch. Hoci sa nov� tlačiv� od vlaňaj��ch v�razne neodli�uj�, star�
formul�re sa pou�iť nedaj�.

Tak ako v minulosti, aj tento rok existuj� dva druhy tlač�v daňov�ch priznan� pre fyzick� osoby:

tlačivo typu A pre fyzick� osoby, ktor� mali iba pr�jmy zo z�vislej činnosti,

tlačivo typu B pre fyzick� osoby, ktor� mali aj in� druhy pr�jmov, ako s� pr�jmy zo z�vislej činnosti.

Nov� tlačiv� s� pr�stupn� na webovej str�nkeDaňov�ho riaditeľstva SR . Daj� sa odtiaľ vytlačiť a vyplniť rukou alebo stiahnuť do poč�tača a vyplniť elektronicky.

Rezidenti

Z�kon o dani z pr�jmov rozli�uje daňovn�kov s neobmedzenou daňovou
povinnosťou (daňov�ch rezidentov) a daňovn�kov s obmedzenou daňovou
povinnosťou (daňov�ch nerezidentov). Daňov� rezident je podľa
slovensk�ho z�kona fyzick� osoba, ktor� m� trval� pobyt v Slovenskej
republike alebo sa v nej zdr�iava viac ako 183 dn� v kalend�rnom roku.

NEPREHLIADNITE:

Z�robky, ktor� treba zdaniť

Čo v daňovom priznan� nemus� byť

Daňov� tlačiv� na internete

Daňov� poradňa eTRENDU (2008)

Zadajte ot�zku daňov�mu poradcovi

Niekedy sa v�ak určuje daňov� rezidencia daňovn�ka aj v nadv�znosti
na ustanovenia pr�slu�nej zmluvy o zamedzen� dvojit�ho zdanenia. Tento
čl�nok sa zaober� iba daňov�mi z�le�itosťami slovensk�ch daňov�ch
rezidentov.

Daňov� rezidenti musia vo svojom daňovom priznan� uviesť pr�jmy za
pr�cu na Slovensku aj za pr�cu v zahranič�, pr�jmy z podnikania a z
pren�jmu zo Slovenska aj zo zahraničia a podobne.

Zahraničn� pr�jmy s� často v inej krajine aj pr�voplatne zdaňovan�.
V slovenskom daňovom priznan� sa tieto pr�jmy s�ce musia deklarovať,
ale aby sa zamedzilo ich zdaneniu v dvoch krajin�ch, buď sa zo zdanenia
vyjm�, alebo sa daň zaplaten� v zahranič� započ�ta k slovenskej daňovej
povinnosti daňovn�ka. Pr�slu�n� zmluva o zamedzen� dvojit�ho zdanenia,
pr�padne z�kon o dani z pr�jmov stanov�, ktor� met�da zamedzenia
dvojit�ho zdanenia sa pou�ije.

Zn�enie daňovej povinnosti

Daňov� bonus na ka�d� vy�ivovan� dieťa �ij�ce s daňovn�kom v
spoločnej dom�cnosti si m��e uplatniť ka�d� daňovn�k, ktor� mal počas
roku pr�jem vo v��ke aspoň 46 350 Sk. Daňov� bonus si v�ak m��e
uplatniť iba jeden z rodičov.

Od roku 2007 sa zmenil sp�sob stanovovania daňov�ho bonusu � od roku
2007 sa jeho v��ka bude automaticky zvy�ovať v z�vislosti od v��ky
�ivotn�ho minima. V��ka daňov�ho bonusu za rok 2007 je teda 6 570 Sk
(540 Sk x 6 mesiacov + 555 Sk x 6 mesiacov).

Daňovn�k si od svojej daňovej povinnosti ďalej odpoč�ta:

daň pr�jmu zo z�vislej činnosti zrazen� zamestn�vateľom (suma
je uveden� v Potvrden� o pr�jmoch fyzickej osoby zo z�vislej činnosti,
ktor� by zamestn�vateľ mal vystaviť ka�d�mu zamestnancovi),

preddavky na daň, ktor� počas roku platil priamo na daňov� �rad v s�vislosti so svojou samostatnou z�robkovou činnosťou,

zr�kov� daň zrazen� platiteľom pr�jmu.

Platba

Daň treba zaplatiť do 31. marca 2008 (pr�padne do predĺ�enej lehoty
na podanie daňov�ho priznania ods�hlasenej pr�slu�n�m daňov�m �radom).
O vr�tenie preplatku treba po�iadať daňov� �rad priamo na tlačive
daňov�ho priznania. Daňov� preplatok vr�ti daňov� �rad najsk�r po
uplynut� jedn�ho mesiaca po uplynut� lehoty na podanie daňov�ho
priznania, najnesk�r v�ak do 40 dn� odo dňa vzniku preplatku.

Daňovn�k mus� podať daňov� priznanie na daňov� �rad v mieste svojho
trval�ho bydliska. Na port�li daňovej spr�vy sa d� n�jsť podľa adresy
trval�ho pobytu, kde pr�slu�n� daňov� �rad s�dli. Rozhoduj�ci je trval�
pobyt, ktor� m� daňovn�k registrovan� v deň, keď daňov� priznanie
pod�va.

Autorka je mana��rka pre dane v spoločnosti PricewaterhouseCoopers.

Firmy chc� prehľadnej�iu v�platn� p�sku

2008-03-12T23:28:48Z

Republikov�
�nia zamestn�vateľov (R�Z) chce v spolupr�ci s ďal��mi podnikateľsk�mi
a so zamestn�vateľsk�mi zoskupeniami meniť v�platn� p�sky. Prich�dza s
projektom, vďaka ktor�mu sa bude zamestnanec ľah�ie orientovať v
mesačnom mzdovom v�pise s t�m, �e na ňom jasne uvid� pomer medzi čistou
mzdou a platbami odveden�mi �t�tu. V s�časnosti je t�to inform�cia na
p�ske naznačen� vyč�slen�m celkovej ceny pr�ce.

V��ka odvodov na Slovensku je dlhodobo označovan� za jednu z
najv�č��ch prek�ok podnikania. Projekt R�Z si dal za cieľ zv��iť
povedomie verejnosti o jednotliv�ch n�kladoch na pr�cu a samotnom
pomere medzi čistou mzdou a zamestnanca a �t�tnymi platbami.

Vo vyčlenenom priestore na p�ske n�jde zamestnanec inform�ciu o tom,
ak� je jeho celkov� odmena a koľko z nej ide �t�tu � či u� vo forme
odvodov, ktor� plat� zamestn�vateľ, alebo vo forme odvodov a dan�,
ktor� si plat� s�m zamestnanec, vysvetľuje Jozef �pirko, viceprezident R�Z.

Farebne
zv�raznen� bude inform�cia o v��ke čistej mzdy zamestnanca a sume
predstavuj�cej �t�tne platby. Na v�platnej p�ske m��e byť zv�raznen� aj
�daj o zr�ke člensk�ho, ktor� zo mzdy odv�dza zamestnanec, člen
odborovej organiz�cie.

Aby sa projekt dostal do praxe, zamestn�vatelia musia zmeniť vizu�l
v�platn�ch p�sok. Projekt sa zač�na realizovať a ako informoval J.
�pirko, cieľ je zapojiť čo najviac firiem. Niektor� spoločnosti u�
vzhľad p�sky zmenili. Verejne sa projekt spust� v polovici marca.

Fakticky ide len o jednorazov� zmenu v softv�ri. R�Z u� oslovila IT spoločnosti, ktor� dod�vaj� mzdov� informačn� syst�m, aby na potrebn�ch zmen�ch spolupracovali.

Foto - Profimedia.cz

Oba stavebn� �rady v �iline konali protiz�konne

2008-03-12T23:21:43Z

�zemn� rozhodnutie pre polyfunkčn� dom �a�v�rka v �iline je v
rozpore s �zemn�m pl�nom. Protiz�konne ho vydal stavebn� �rad, nesk�r
ho odobril Krajsk� stavebn� �rad v �iline. Mesto �ilina vydalo v roku
2004 �zemn� rozhodnutie pre polyfunkčn� bytov� dom �a�v�rka.

Ide o
prv� krok, ktor� hovor� o umiestnen� a funkcii stavby v �zem� a je
z�v�zn� pre vydanie stavebn�ho povolenia. Pripomienky vlastn�kov
susedn�ch pozemkov pri stavbe nebral stavebn� �rad do �vahy. ��foval mu
Eugen Koz�ček. Nesk�r vydal aj stavebn� povolenie, ktor� podp�sal J�n
Slota.

Rozhodol a� s�d

Keď nespokojn� susedia nepochodili na
stavebnom �rade, odvolali sa na Krajsk� stavebn� �rad (KS�). Ten �zemn�
rozhodnutie op�tovne potvrdil. Obr�tili sa teda na Krajsk� s�d (KS),
ktor� im dal v j�ni minul�ho roka za pravdu. �Zru�il rozhodnutie
Krajsk�ho stavebn�ho �radu v �iline ako i rozhodnutie mesta �ilina a
vec vr�til �alovan�mu spr�vnemu org�nu na nov� konanie,� uviedla
hovorkyňa s�du Ivana Luk�ov�. To u� za mesto posudzoval novovzniknut�
Odbor hlavn�ho architekta. �V r�mci nov�ho konania sme skon�tatovali,
�e stavba je v rozpore s platn�m �zemn�m pl�nom,� povedal hlavn�
architekt mesta Martin Pavelek. V pl�ne je doteraz na mieste �a�v�rky
vyznačen� miesto pre mestsk� park a izolačn� zeleň. �V p�vodnom
z�v�znom stanovisku sa vtedy neuv�dzalo, či je stavba v s�lade s
�zemn�m pl�nom, ale iba to, �e je v z�ujme mesta,� dodal Pavelek.

Unik�tna situ�cia

Objekt onedlho dokončia. Obyvatelia ale
veria, �e ak je neplatn� �zemn� rozhodnutie, ktor� určuje podmienky pre
povolenie stavby, v��ku podla�nosti, počet bytov aj parkovac�ch miest,
nem� platiť ani stavebn� povolenie. �Je zvl�tnym paradoxom, �e stavba,
ktor� m� zru�en� �zemn� rozhodnutie, napreduje veselo vo v�stavbe a ani
stavebn� in�pekcia nie je schopn� ju zastaviť,� hovor� L�dia
P�enč�kov�. Investor sa obhajuje platn�m stavebn�m povolen�m.
�Spoločnosť Apartment Capital pokračuje v realiz�cii stavby Polyfunkčn�
bytov� dom �a�v�rka �ilina, a to na z�klade stavebn�ho povolenia, ktor�
bolo vydan� mestom �ilina dňa 30. 1. 2006 a pr�voplatnosť nadobudlo dňa
2. 5. 2006,� uv�dza sa v nepodp�sanom maily z adresy spoločnosti. T� sa
m��e usilovať o dodatok

k �zemn�mu pl�nu, na z�klade ktor�ho by
mohla dostať kladn� rozhodnutie. Inak m��e mať probl�m pri kolaud�cii.
Podľa Paveleka ide na Slovensku o unik�tnu situ�ciu, kedy stavba m�
stavebn�, ale nem� �zemn� povolenie.

Bude rozhodovať op�ť Koz�ček?

KS� dnes ��fuje Eugen Koz�ček.
Nov� vl�da ho menovala do funkcie na n�vrh ministra v�stavby a
region�lneho rozvoja Mari�na Janu�eka zo �iliny. Minul� t��deň bol na
dovolenke mimo Slovenska.

Zb�raj� stavbu?

Obyvatelia J�no��kovej ulice by uv�tali jej
zb�ranie. Ministerstvo v�stavby a region�lneho rozvoja tvrd�, �e v
minulosti u� padli nariadenia o odstr�nen� stavby. �Stalo sa tak, ale
ne�lo o veľk� stavby,� povedal hovorca Miroslav B�tovsk�. V takomto
pr�pade by podľa neho bolo nutn� dok�zať, �e je v rozpore s verejn�m
z�ujmom a to m��e byť zlo�it�. Pr�pad �a�v�rky nie je v �iline jedin�.
Povolenia v rozpore s �zemn�m pl�nom dostali v minulosti viacer�
stavby, najzn�mej�ou je Aupark.

LADISLAV KAVECK�

� 2008 Petit Press. Autorsk� pr�va s� vyhraden� a vykon�va ich vydavateľ. Spravodajsk� licencia vyhraden�.

Spis o s�de s J�no��kom

2008-03-12T23:18:03Z

SPIS O S�DNOM PROCESE s legend�rnym zbojn�kom je ulo�en� v �t�tnom arch�ve v Bytči.

Rozsudok nad Jurajom J�no��kom je s�časťou niekoľko stostranov�ho Kongregačn�ho protokolu Liptovskej stolice.

Je to jedin� origin�l rozsudku nad legend�rnym zbojn�kom a maj� ho v
�t�tnom arch�ve v Bytči. Poslanec Vlad�m�r Mečiar tvrdil, �e doma ho m�
on. Pravdepodobne v�ak m� podľa odborn�kov jeho fotografiu alebo nejak�
in� listinu. �Kedysi, keď som e�te chodieval veľa po Slovensku, dostal
som do daru rozsudok z Liptovsk�ho Mikul�a. Je to prv� strana, za čo
v�etko bol ods�den�, a d�fam, �e je to origin�l. M�m ho doma odlo�en�,�
povedal Vladim�r Mečiar pre SME. Jedin� tak�to zn�my dokument je
zaznamenan� v ko�i viazanom Kongregačnom protokole, do ktor�ho sa
zaznamen�vali v�etky v�znamn� udalosti v Liptovskej stolici. Ten, ktor�
obsahuje aj J�no��kov rozsudok, sp�sali v rokoch 1710 a� 1717.

Rozsudok je po slovensky

�Na niekoľk�ch stran�ch je tu z�pis o celom procese a jeho z�ver je
vlastne rozsudkom,� povedala Jana Kuruc�rov�, historička a riaditeľka
�t�tneho arch�vu v Bytči, a uk�zala v hrubej, po latinsky p�sanej knihe
asi dvadsať riadkov textu. Rozsudok je nap�san� po slovensky, aby
obvinen� vedel, za čo ho vlastne ods�dili a čo ho čak�. Posledn� dva
riadky hovoria o sp�sobe jeho popravy. �Origin�lom je len t�to
z�pisnica a tento z�pis,� hovor� riaditeľka arch�vu. In� podobn�
dokument odborn�ci nepoznaj�. J�no��k v Bytči ist� čas sl��il ako
obyčajn� vojak. Ako str�ca v�znice mal na starosti aj svojho bud�ceho
zbojn�ckeho kolegu Uhorč�ka. �Je celkom mo�n�, aby bol nejak� origin�l
z vypoč�vania, ale p�vodn� rozsudok je len u n�s v Bytči,� hovor� ďalej
Jana Kuruc�rov�.

Podľa jej vyjadrenia, pokiaľ niekto vlastn� cenn�
historick� dokument, mal by ho podľa z�kona poskytn�ť archiv�rom k
nahliadnutiu a na zaevidovanie. Ak toti� tak�to dokument nie je
uschovan� vo vyhovuj�cich podmienkach a hroz� jeho zničenie, m��u ho
majiteľovi dočasne odobrať. Ak teda Vladim�r Mečiar nejak� dokument m�,
mal by ho rozhodne poskytn�ť odborn�kom na presk�manie. Na to, čo je vo
vlastn�ctve Vladim�ra Mečiara, nie s� zvedav� iba laici, ale v prvom
rade odborn� verejnosť. �U� si nepam�t�m,� odpovedal Vladim�r Mečiar na
ot�zku, kto mu tento rozsudok nad J�no��kom dal. Podľa jeho n�zoru
existuj� dokumenty, ktor� bud� v m�zeu, ale a� potom, keď on u� nebude.

MICHAL TR�KO

� 2008 Petit Press. Autorsk� pr�va s� vyhraden� a vykon�va ich vydavateľ. Spravodajsk� licencia vyhraden�.

N�jomn�ci v �iline plnia vreck� prenaj�mateľom

2008-03-12T23:14:48Z

B�vať ale niekde musia, a tak im nezost�va nič in�, len si byt alebo
dom najať. Lep�ie s� na tom t�, ktor�m sa po�ťast� z�skať mestsk�
n�jomn� byt. S�kromn� prenaj�matelia bytov si toti� p�taj� oveľa viac.

P�ťčlenn� rodina z Tepličky nad V�hom pri�la o dom. Ur�chlene si
musela zohnať strechu nad hlavou. Na inzer�t na�li v �iline voľn�
dvojizbov� n�jomn� byt. Jeho majiteľ si od nich mesačne p�ta 14-tis�c
kor�n. Mladoman�elia zo �iliny sa chceli osamostatniť od rodičov. Na�li
si teda podn�jom. V dvojizbovom byte u��vaj� jednu izbu, kuchyňu a
soci�lne pr�slu�enstvo. Prenaj�mateľ od nich inkasuje mesačne 8-tis�c
kor�n. In�m mladoman�elom zo �iliny sa podarilo z�skať mestsk� n�jomn�
byt na s�dlisku H�jik. B�vanie v novom trojizbovom byte ich mesačne
celkovo stoj� 8 a pol tis�ca. Keby dostali men�� byt, bolo by to o
polovicu menej. Keď vo v�etk�ch troch pr�padoch odr�tame n�klady na
energie a poplatky za vodu či smeti, ktor� mus�me platiť v�etci, či u�
vo svojom alebo v cudzom, najviac si do vrecka strčil prenaj�mateľ
prv�ho bytu, najmenej mesto. K�m v��ka n�jomn�ho v mestsk�ch bytoch je
stanoven� podľa osobitn�ch predpisov a jej strop je ohraničen�,
s�kromn� prenaj�matelia si ju m��u určiť, ako chc�. Jedin�m limitom u
nich je, či n�jdu na stanoven� n�jomn� niekoho, kto im ho zaplat�.

N�jomn�ci v �ilinsk�ch mestsk�ch bytoch s� teda oproti ostatn�m
n�jomcom v �iline mierne zv�hodnen�, av�ak len vo v��ke n�jomn�ho.
Z�skať mestsk� n�jomn� byt toti� nie je tak� ľahk�, ako n�jsť s�kromn�
n�jomn� byt. Najnov�ie o prideľovan� mestsk�ch n�jomn�ch bytov
rozhoduje len �ťastena. Tento rok bude st�ť pri stovke z�ujemcov. T�ch
je v�ak minim�lne p�ťkr�t viac. Vo vlastnom byte ste za vodou. V
prenajatom si nikdy nem��ete byť ist�, dokedy tam budete. N�jomcovia v
mestsk�ch bytoch musia spĺňať konkr�tne finančn� podmienky. Ak sa tieto
nezmenia, istotu maj� v�dy len na tri roky. Ak si v�ak v pr�ci finančne
v�razne polep�ia, m��e sa stať, �e z mestsk�ho bytu bud� musieť od�sť.
S�kromn�ka va�a finančn� situ�cia nezauj�ma. Aj keby ste začali
nadpriemerne zar�bať, z bytu v�s nevy�enie. Najm�, ak ste zmluvu o
pren�jme dohodli na neurčito. V�dy v�m v�ak hroz�, �e ju prenaj�mateľ
nečakane vypovie, na čo m� pr�vo. Napr�klad, ak chce v byte ubytovať
niekoho zo svojej rodiny.

N�jomn� zmluvu uzatv�rajte v�dy rad�ej p�somne

Medzi n�jomcom a prenaj�mateľom vznik� n�jomn� vzťah, vysvetľuje pr�vnička Jana Stan�kov� z Centra pr�vnej pomoci v �iline.

Akou pr�vnou normou sa riadi vzťah prenaj�mateľa bytu a n�jomn�ka?

- N�jom bytu je upraven� v Občianskom z�konn�ku

a
vznik� na z�klade n�jomnej zmluvy, ktorou prenaj�mateľ prenech�va
n�jomcovi za n�jomn� byt do u��vania, buď na dobu určit�, alebo bez
určenia doby u��vania.

Čo mus� obsahovať n�jomn� zmluva ?

- Podstatn�mi n�le�itosťami
n�jomnej zmluvy s� označenie predmetu a rozsahu u��vania, v��ka
n�jomn�ho a v��ka �hrady za plnenia spojen� s u��van�m bytu alebo
sp�sob ich v�počtu. Zmluva by mala obsahovať aj opis pr�slu�enstva a
opis stavu bytu. Ak sa n�jomn� zmluva neuzavrela p�somne, zo z�kona je
nutn� vyhotoviť o jej obsahu z�pisnicu. Zo sk�senosti a z d�vodu
pr�vnej istoty odpor�čame uzatvoriť n�jomn� zmluvu p�somne.

Mus� sa n�jomn� zmluva podpisovať pred not�rom?

- Podpisy zmluvn�ch str�n nemusia byť �radne overen�, z�kon to nevy�aduje.

M��e si prenaj�mateľ bytu stanoviť v��ku n�jomn�ho ľubovoľne?

-
Pokiaľ ide o v��ku n�jomn�ho, treba rozli�ovať sp�sob jeho v�počtu a aj
v��ku pri dru�stevn�ch bytoch a ostatn�ch bytoch. Pri dru�stevn�ch
bytoch tieto vzťahy upravuje osobitn� pr�vny predpis. Pri bytoch, ktor�
vlastn�ci z�skali prevodom v zmysle z�kona č.182/1993 Z. z. o
vlastn�ctve bytov a nebytov�ch priestorov, sa určuje v��ka dohodou.

V pr�pade, �e je v n�jomnej zmluve dohodnut� doba n�jmu, m��e
prenaj�mateľ alebo podn�jomn�k odst�piť od tejto zmluvy a ukončiť
pren�jom?

- Ak je v n�jomnej zmluve dohodnut� doba n�jmu, n�jom
zanik� jej uplynut�m. N�jom mo�no v�dy zru�iť na z�klade dohody oboch
str�n. Ukončiť ho mo�no ukončiť aj v�poveďou a vtedy skonč� uplynut�m
v�povednej lehoty. T� je trojmesačn� a zač�na plyn�ť prv�m dňom mesiaca
nasleduj�ceho po mesiaci, v ktorom bola n�jomcovi doručen� v�poveď.
Prenaj�mateľ m��e n�jomcovi p�somne určiť dlh�iu v�povedn� lehotu. Ak
bola dan� v�poveď z d�vodu, �e n�jomca nezaplatil n�jomn� alebo �hradu
za plnenia poskytovan� s u��van�m bytu, a preuk�e, �e ku dňu doručenia
v�povede bol v hmotnej n�dzi z objekt�vnych d�vodov, v�povedn� lehota
sa predl�uje o ochrann� lehotu, ktor� trv� �esť mesiacov.

Z ak�ch d�vodov m��e prenaj�mateľ vypovedať n�jom?

- Uveden� s�
presne v � 711 Občianskeho z�konn�ka. Je to, napr�klad, ak prenaj�mateľ
potrebuje byt pre seba, man�ela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo
nevestu, svojich rodičov alebo s�rodencov. D�vodom je tie�, ak n�jomca
alebo ten, kto je členom jeho dom�cnosti, hrubo po�kodzuje prenajat�
byt, spoločn� priestory alebo zariadenia v dome, alebo s�stavne
naru�uje pokojn� b�vanie ostatn�ch n�jomcov alebo vlastn�kov bytov,
ohrozuje bezpečnosť alebo poru�uje dobr� mravy v dome. D�vod na v�poveď
vznik� aj vtedy, ak n�jomca hrubo poru�uje svoje povinnosti vypl�vaj�ce
z n�jmu bytu najm� t�m, �e nezaplatil n�jomn� alebo �hradu za plnenia
poskytovan� s u��van�m bytu za dlh�� čas ako tri mesiace, alebo t�m, �e
prenechal byt alebo jeho časť in�mu do podn�jmu bez p�somn�ho s�hlasu
prenaj�mateľa. Ďal��m d�vodom je, �e n�jomca vyu��va byt bez s�hlasu
prenaj�mateľa na in� �čely ako na b�vanie. D�vod v�povede sa mus� vo
v�povedi presne určiť, aby ho nebolo mo�n� zameniť s in�m d�vodom, inak
je v�poveď neplatn�.

Neplatnosť v�povede m��e n�jomca uplatniť na s�de do troch mesiacov odo dňa doručenia v�povede.

Mus� človek, ktor� sa rozhodne prenaj�mať byt alebo dom zdaňovať pr�jmy z pren�jmu? Mus� to aj niekde nahl�siť?

-
Prenaj�mateľ m� povinnosť v zmysle z�kona o dani z pr�jmov zdaniť
pr�jmy z pren�jmu. Z�roveň m� v zmysle ustanovenia � 31 ods.2/ z�kona o
spr�ve dan� aj oznamovaciu a registračn� povinnosť. Je povinn� do 30
dn� po uplynut� mesiaca, v ktorom na �zem� Slovenskej republiky
prenajal byt alebo nebytov� priestor, alebo nehnuteľnosť okrem pozemku,
po�iadať miestne pr�slu�n�ho spr�vcu dane o registr�ciu.

var itext_data = new Array(
new Array('dane', '/storm/itextg.asp?idh=1187982&ids=6', '

Cena �t�tu

tento v�raz n�jdete tematicky spracovan�

zobraz inform�ciu »

www.sme.sk

viac inform�ci� o iTexte

'));
itext_gener();

MARTA VICIANOV�

� 2008 Petit Press. Autorsk� pr�va s� vyhraden� a vykon�va ich vydavateľ. Spravodajsk� licencia vyhraden�.

Na tis�c Zvolenčanov pripad� 370 bytov

2008-03-12T23:09:41Z

Na tis�c Zvolenčanov pripad� 370 bytov

Zvolen
m� 43-tis�c obyvateľov a okolo 16-tis�c bytov. Magistr�t eviduje 1400
�iadost� o pridelenie bytu; 800 �iadost� o byty be�n�ho �tandardu, 600
o byty ni��ieho �tandardu. Počet �iadost� nedokumentuje skutočn� dopyt
po bytoch, nie ka�d� sa spolieha na pomoc mesta. Nedostatočn� ponuka
bytov zdvihla ich ceny do mili�nov�ch hodn�t. Minul� rok sa cena
nerekon�truovan�ch alebo čiastočne rekon�truovan�ch bytov vo Zvolene
pohybovala na �rovni 21- a� 27-tis�c kor�n za meter �tvorcov�, za
kompletne zrekon�truovan� alebo nov� byty to bolo od 29- do 33-tis�c
kor�n. Na ilustr�ciu, cena nov�ch bytov vy��ieho �tandardu v Banskej
Bystrici sa pohybovala v rozp�t� 35- a� 40-tis�c kor�n za meter
�tvorcov�.

Vo Zvolene doteraz postavili 450 n�jomn�ch bytov, tie potrebu
b�vania nerie�ia. Samospr�va poč�ta, �e pri doteraj�ej intenzite
v�stavby dok�e za desať rokov postaviť 300 n�jomn�ch bytov. Uch�dzačov
o byty je viac, preto chce n�jomn�kov v tak�chto bytoch obmieňať. Ďal��
n�jomn� dom be�n�ho �tandardu začne stavať v tomto roku, do roku 2010
chce postaviť ďal�� na R�ko�i. S�kromn� investori postavili za
uplynul�ch desať rokov 600 bytov.

Na 1000 obyvateľov Zvolena pripad� 370 bytov. �daj vypl�va zo �tatistiky zvolenskej samospr�vy k 31. decembru 2006.
Priemer na Slovensku je 309 bytov na 1000 obyvateľov. Eur�pska
p�tn�stka (krajiny, ktor� vst�pili do �nie pred nami) dosahuje priemer
400 bytov na 1000 obyvateľov. Podľa progn�zy Infostatu dosiahne Zvolen
eur�psku �roveň pred rokom 2015.

var itext_data = new Array(
new Array('2006', '/storm/itextg.asp?idh=1178984&ids=6', '

2006

tento v�raz n�jdete tematicky spracovan�

zobraz inform�ciu »

www.sme.sk

viac inform�ci� o iTexte

'));
itext_gener();

(MOJ)

� 2008 Petit Press. Autorsk� pr�va s� vyhraden� a vykon�va ich vydavateľ. Spravodajsk� licencia vyhraden�.

Global Blog : Global Blog

V�nosy z fondov v�m u� zdania

Prenaj�mate byt? Mus�te sa registrovať

O variacej sa �abe (Koment�r)

T-Com ma chce po odhl�sen� DSL a pevnej linky vyvlastniť

Podp�sal som Sul�kovo referendum. Chyba

Pozn�mky zo stavby energeticky pas�vneho domu (5)

Prv� rok nov�ho z�konn�ka pr�ce

mBank vie, ako skryť poplatok za hypot�ku

Prv� priznanie pre milion�rsku daň

Firmy chc� prehľadnej�iu v�platn� p�sku

Oba stavebn� �rady v �iline konali protiz�konne

Spis o s�de s J�no��kom

N�jomn�ci v �iline plnia vreck� prenaj�mateľom

Cena �t�tu

tento v�raz n�jdete tematicky spracovan�

zobraz inform�ciu »www.sme.sk

Na tis�c Zvolenčanov pripad� 370 bytov

Na tis�c Zvolenčanov pripad� 370 bytov

2006

tento v�raz n�jdete tematicky spracovan�

zobraz inform�ciu »www.sme.sk

zobraz inform�ciu »

www.sme.sk

zobraz inform�ciu »

www.sme.sk